Acta Rer. Natur. Mus. Nat. Slov.
Vol. LVIII
Bratislava, 2012
Lišajníky Národného parku
Muránska planina
IV – Fabova hoľa
Anna Guttová, Zdeněk Palice, Paweł Czarnota, Josef P. Halda, Miloš Lukáč,
Jiří Malíček, Drahoš Blanár
Abstract: Lichens of the Muránska Planina National Park IV – Fabova hoľa. Contemporary
knowledge of the lichen-flora of Fabova hoľa Mt. (the Muránska Planina National Park) based
on recent field research and compilation of existing data is summarized. So far 164 species
have been recorded here. Six of them were not reported from Slovakia so far: Gyalideopsis
helvetica, Japewia subaurifera, Lecanora anoptizodes, Micarea anterior, M. botryoides, and
M. micrococca; Lecanora phaeostigma, published by Szatala, was erroneously not included in
the checklists. They are discussed in detail together with other taxa of national, phytogeographic or ecological importance/pecularity, such as Alectoria sarmentosa, Cetraria islandica,
Hypogymnia vittata, Lecanora phaeostigma, Mycoblastus affinis, M. sanguinarius and Usnea
subfloridana. Additional unpublished data on their occurrence in Slovakia and Turkey are
included as well. Information on the records of five lichenicolous fungi: Arthonia digitatae,
Chaenothecopsis pusiola, Ch. viridireagens, Phaeopyxis punctum and Thelocarpon lichenicola, as well as of a fungus Sarea difformis, is provided.
Key words: lichens, lichenicolous fungi, biodiversity, Norway spruce forests, Central Slovakia, the Western Carpathians
Úvod
Masív Fabovej hole s rovnomennou prírodnou rezerváciou (obr. 1) v jeho vrcholovej časti
je najvyšším bodom Národného parku Muránska planina (kóta Fabova hoľa 1438,8). Tamojšie smrekové porasty sú pre svoj (polo)prírodný charakter významným biotopom pre viaceré
skupiny lišajníkov. Sú nimi najmä epifytické druhy, ktorých výskyt je viazaný na „pôvodné“ smrečiny a lignikolné druhy, ktoré potrebujú ponechanú drevnú hmotu v poraste (živé či
mŕtve stojace alebo ležiace stromy). Okrem druhov ustupujúcich v celoslovenskom meradle,
cenných z hľadiska druhovej pestrosti lichenoflóry Slovenska, t.j. zaradených do Červeného
zoznamu (Pišút et al. 2001), či druhov ubúdajúcich v celoeurópskom meradle, sú vrcholové
partie Fabovej hole významným refúgiom výskytu zástupcov spoločenstva Evernietum divaricatae Frey 1952 ex Barkm. 1958 em. Bibinger 1970. Toto územie zaujalo už Suzu, keď videl
„...na oblém vrcholovém hřebeni smrk ovládá situaci, skupiny rázu pralesového a jednotlivé
staré, větrem ošlehané a též odumřelé a bezkoré kmeny postupují až k nejvyššímu bodu“. Zachytil nám ráz tunajšej lichenoflóry v prvej polovici 20. storočia (Suza 1949). Od roku 2004,
keď do vývoja smrekových lesov zasiahla jedna z prirodzených disturbancií – pamätný orkán
(v menšej intenzite sa zopakoval aj v roku 2007), táto lokalita púta pozornosť fytocenológov,
mykológov, entomológov či ornitológov. V príspevku predstavujeme recentné druhové bohatstvo lišajníkov Prírodnej rezervácie Fabova hoľa a priľahlého okolia (v NP Muránska planina)
na základe poznatkov zhromaždených počas piatich exkurzií uskutočnených v rokoch 1998,
51
2009 – 2011. Dopĺňame ich aj o informácie, ktoré boli doteraz o lišajníkoch Fabovej hole
publikované.
Metodika a materiál
Zoznam druhov zahŕňa všetky nám známe literárne či herbárové údaje zo študovaného
územia. Latinská i slovenská nomenklatúra lišajníkov je zjednotená podľa práce Bielczyk et
al. (2004). Názvoslovie cievnatých rastlín je prevzaté z práce Marhold et al. (1998). Kategórie
ohrozenosti (skratka za menom druhu) vychádzajú z aktuálneho prameňa Pišút et al. (2001).
Pri lišajníkoch, lichenikolných a nelichenizovaných hubách, ktoré tradične študujú lichenológovia, pripájame autorské skratky druhu za taxónmi, ktoré sa podľa nám dostupných
informácií dosiaľ z územia Slovenska neudávajú alebo ide o nové či staronové mená, ktoré chýbajú v zoznamoch (cf. Lisická a Lackovičová 1999, Pišút et al. 1998, Bielczyk et al.
2004). Nomenklatúra syntaxónov spoločenstiev vyšších rastlín je uvedená podľa prehľadu
syntaxónov Slovenska – Jarolímek et al. (2008); meno syntaxónu Evernietum divaricatae sme
ponechali v originálnej podobe, tak ako bolo prvýkrát publikované. Názvoslovie lykožrútov je
uvedené podľa Ferianca (1975). Nazbieraný materiál je uložený v zbierkach SAV, PRA, PRM
a GPN (skratky cf. Holmgren et al. 1990) a v herbároch autorov (pozri nižšie). Prítomnosť
uvádzaných sekundárnych metabolitov sme zisťovali pomocou chromatografie na tenkej vrstve (TLC; Culberson 1972, 1974, Culberson et al. 1981, Culberson a Johnson 1982).
Väčšinu lokalít zistených lišajníkov sme zameriavali pomocou GPS prístroja – Garmin
GPSmap60 CS, s presnosťou ± 5 až 12 m; koordináty sú uvedené v zobrazovacom systéme
WGS 84. Nadmorské výšky sme zistili v programe ArcView GIS verzia 3.2, odčítaním lokalít
(lokalizácie podľa súradníc zistených GPS prístrojom) z podkladových Základných máp Slovenskej republiky 1:10 000 – rastrová forma (Geodetický a Kartografický ústav Bratislava).
Lokality z roku 1998 neboli snímané GPS, ale aproximované podľa turistickej mapy „Veporské vrchy“ mierky 1 : 50 000 (Kordováner 2003), z tohto zdroja pochádzajú aj uvedené
kóty. Čísla lesných porastov (JPRL) sú uvedené podľa lesníckych porastových máp 1 : 10 000
(Anonym 1999a, 1999b, 2003, 2004).
V texte sú použité nasledovné skratky a značky: NP (národný park), PR (prírodná rezervácia), SKUEV (územie európskeho významu); JPRL (jednotka priestorového rozdelenia lesa =
lesný porast); LS (lesná správa); skratky herbárov – GPN, PRA, PRM, SAV, herb. H (= herbár
J. P. Halda, Rychnov nad Kněžnou), herb. ZP (= herbár Z. Palice, Průhonice), herb. ML (= herbár M. Lukáč, Bratislava), herb. JM (= herbár J. Malíček, Sedlčany); not. = druhy nezbierané,
písomne zaznamenaný výskyt (cf. Kotlaba 2000), * druh dosiaľ z územia Slovenska neudávaný (cf. Pišút et al. 1998, Lackovičová 2003, Bielczyk et al. 2004), § druh chránený v zmysle
Vyhlášky č. 579 Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 10. decembra 2008,
ktorou sa mení vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z.
z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších
predpisov, # lichenikolná huba, ## nelichenizovaná huba.
Charakteristika prírodných pomerov študovaného územia
Masív Fabovej hole budujú strednozrné a hrubozrnné granity s výskytom migmatitov, a
tiež drobnozrnné leukokrátne granity (cf. Klinec 1976). Podľa klimaticko-geografickej klasifikácie (Tarábek 1980) vrcholové časti masívu spadajú do (sub)typu so studenou horskou
klímou. Prírodná rezervácia Fabova hoľa bola vyhlásená v roku 1988 Výnosom Ministerstva
kultúry SSR č. 1160/1988-32 z 30. 6. 1988 (oznámenie je uverejnené v Zbierke zákonov
52
ČSSR – čiastka 24 z 28. júna 1988) v kategórii Štátna prírodná rezervácia (ŠPR); neskôr bola
prekategorizovaná na PR. Jej výmera je 260 ha. Predmetom ochrany v rezervácii je podľa
spomínaného výnosu „ochrana prirodzených lesných spoločenstiev so vzácnymi druhmi flóry
a fauny, ako aj podhôľneho a vysočinového reliéfu Veporských vrchov“. Na území PR Fabova
hoľa platí najvyšší, t. j. 5. stupeň ochrany. V rámci sústavy NATURA 2000 táto rezervácia je
súčasťou Územia európskeho významu SKUEV0225 Muránska planina.
Prevažnú väčšinu rezervácie zaberajú smrekové porasty (horské smrekové lesy). V lesných porastoch z drevín v podraste v súčasnosti dominuje jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia), pomerne málo je zastúpený smrek obyčajný (Picea abies), pričom v prvých rastových
fázach (semenáčiky a jedince do výšky 50 cm) je prítomný takmer len na hnijúcich ležiacich
smrekových kmeňoch. Veľmi zriedkavá je jedľa biela (Abies alba). Na južných svahoch sa
vtrúsene v stromovej etáži vyskytuje aj javor horský (Acer pseudoplatanus) či buk lesný (Fagus sylvatica). Ten sa veľmi ojedinele vyskytuje aj v hrebeňovej časti (v oblasti Javorinky),
a to vo forme zakrpatených jedincov. Vek lesných porastov sa pohybuje v rozmedzí od (30)
70 do 150 (180) rokov. Lesné spoločenstvá patria do 6. až 7. lesného vegetačného stupňa. Z
hľadiska geobotanického zatriedenia ide o spoločenstvá zväzu Piceion excelsae Pawłowski
ex Pawłowski et al. 1928 a vzácne aj zväzu Athyrio alpestris-Piceion Sýkora 1971; v zmysle
geobiocoenologickej typológie ide o skupiny lesných typov Fagetum abietino-piceosum a/
alebo Sorbeto-Piceetum (cf. Jančovičová et al. 2011). Malú plochu (ca 6 ha) v oblasti sedla
Fabovej hole tvoria „nelesné“ spoločenstvá (bývalé „hôľne“ pasienky) – a to horské psicové
pasienky (zväz Nardo-Agrostion tenuis Sillinger 1933), z ktorých časť je zarastená malinčím
(Rubus idaeus) alebo je v inom sukcesnom štádiu. V tomto lúčnom komplexe sa nachádza aj
vysadený porast – v Slovenskom rudohorí nepôvodnej – borovice limbovej (Pinus cembra),
a tiež niekoľko taktiež nepôvodných jedincov borovice horskej – kosodreviny (Pinus mugo).
Niekoľko jedincov limby sa nachádza aj v niektorých lesných porastoch PR. Tieto dreviny
boli vysadené pred ca 100 rokmi. Začiatkom 19. storočia pasienky v masíve Fabovej hole
zaberali podstatne väčšiu plochu, ale časť z nich postupne prirodzene zarástla náletom smreka
a časť bola touto drevinou umelo zalesnená. Z fyziognomického ale aj fytocenologického
hľadiska sú zaujímavé staré prirodzene rozpojené smrekové porasty v okolí kóty Javorinka
(1434,8). Pozoruhodné sú prítomnosťou vyše stoštyridsaťročných smrekov s prevažne hlboko
zavetvenými a pomerne tenkými visiacimi konármi dobre prispôsobené horským klimatickým
podmienkam. Podľa Jakuša (Jakuš 2006) prirodzene rozvoľnené a prevažne hlboko, niekedy
až po zem, zavetvené horské smrečiny sú prirodzene odolné voči vetru či snehu.
V súčasnosti sa na smrekových porastoch v PR Fabova hoľa prejavujú následky vetrových
polomov z rokov 2004 a 2007. Stromy postupne vysychajú a odumierajú. Druhotne k tomu
prispieva gradácia podkôrneho hmyzu (Ips typographus – lykožrút smrekový, Pityogenes
chalcographus – lykožrút lesklý) v starších porastoch (nad 70 rokov). Ležiace a odumierajúce
stromy (kalamitné drevo) na území PR po týchto víchriciach nebolo spracovávané; územie
je ponechané na samovývoj. Na základe údajov lesnej prevádzky – t.j. LS Michalová a LS
Závadka (cf. Daxner 2012, Kubanda 2012) bol v roku 2012 (k 31.8.) v PR Fabova hoľa odhadovaný stav kalamity v množstve 57 911 m3, z toho 41 411 m3 podkôrnikovej kalamity (po
polomoch v r. 2004 a 2007 bolo v PR 15 500 m3 nespracovanej vetrovej kalamity); k predmetnému obdobiu bolo v PR evidované „poškodenie“ takmer 80 % z celkových drevných zásob
(t. j. poškodenie vplyvom vetrovej, snehovej a podkôrnikovej kalamity). Avšak v ochrannom
pásme rezervácie v období 2005 až 2011 podkôrnym hmyzom napadnuté smrekové porasty
vyťažila lesná prevádzka. V súčasnosti sa v priľahlom okolí PR Fabova hoľa nachádzajú prevažne holiny; na určitých plochách sa vyskytujú mladé smrekové porasty (ca do 40 r.) pochádzajúce z umelej výsadby.
53
Lichenologický výskum Fabovej hole
Z minulosti máme podľa našich doterajších znalostí k dispozícii niekoľko prameňov, ktoré
pojednávajú o lišajníkoch masívu Fabovej hole. Výskum tu uskutočnil Jindřich Suza v prvej
polovici 20. storočia (Suza 1949, 1950). Navštívil južný obvod hole (dolina Strminka), jej vrcholové partie a jej severný obvod (horný tok Hronovca). Suza udáva 33 epifytických druhov
ako bežných (napr. Platismatia glauca, Hypogymnia physodes, Pseudevernia furfuracea), tak
i významných a v súčasnosti zriedkavo nachádzaných (napr. Lobaria pulmonaria, Leptogium
saturninum, Menegazzia terebrata, Ramalina thrausta, Lopadium disciforme). Ako napovedá
rok jeho zberov, je veľmi pravdepodobné, že išlo iba o krátku, niekoľkodennú exkurziu v roku
1937 (cf. Nádvorník 1942, Suza 1944, Pišút 1969, Lisická 1980). Pre poznanie vtedajšieho
stavu lokálnej populácie druhu Lobaria pulmonaria sú dôležité Suzove komentáre, že druh je
lokálne hojný a dokonca sa vyskytuje i s plodnicami. V súčasnosti nemôžeme žiadny známy
výskyt tohoto druhu na Slovensku hodnotiť ako lokálne hojný a od dôb Suzu sa v plodnom
stave už nezaznamenal. Z druhov rastúcich na dreve spomína päť – medzi nimi Lecanora
mughicola (význačného sprievodcu prirodzených ihličnatých lesov pri hornej hranici lesa), či
v súčasnosti veľmi zriedkavú dutohlávku Cladonia botrytes rastúcu na vrchnej ploche pňov
ihličnanov. Okrem toho zaznamenal 10 epipetrických druhov bežných na silikátových substrátoch a 12 terestrických druhov. Z druhov rastúcich na zemi podal správu ako o bežných
druhoch rodu Cladonia, Peltigera a Trapeliopsis, no i o Cetraria islandica, ktorá je zahrnutá
medzi zákonom chránené druhy. Niekoľko druhov lišajníkov z PR Fabova hoľa je uvedených
v prácach Palice (1999), Palice et al. (2006) a Jančovičová et al. (2011) – posledná v rámci
fytocenologických zápisov smrekových spoločenstiev v súvislosti s výskumom druhu Crepidotus kubickae.
Zoznam zistených druhov a ich lokalizácia
Údaje k jednotlivým lokalitám sú uvedené v nasledovnom poradí: katastralne územie; lokalita (podrobnejšia lokalizácia); číslo JPRL (lesného porastu); číslo základného mapovacieho
kvadrátu Databanky flóry Slovenska (DFS); zemepisné súradnice v súradnicovom systéme
WGS 84; nadmorská výška; stanovište – habitat; dátum nálezu; zberatelia/nálezcovia. Pokiaľ
majú herbárové doklady evidenčné čísla, tieto sú uvedené pred skratkou herbárovej zbierky.
Zoznam lokalít
A. PR Fabova hoľa – masív Fabovej hole
A1: Pohronská Polhora; JZ od sedla Fabovej hole; JPRL 134c; 7285a; N 48° 46’ 40’’ E 19° 52’
40’’; 1 270 m n. m; smrečina; 14. 5. 1998; leg. Z. Palice, A. Guttová a V. Orthová.
A2: Polomka; SV od kóty Fabovej hole (1438,8), vrcholový hrebeň; JPRL 306a; 7285a; N 48°
46’ 20 – 30’’ E 19° 53’ 15’’; 1 415 – 1 420 m n. m.; smrečina; 14. 5. 1998; leg. Z. Palice, A.
Guttová a V. Orthová.
A3: Polomka; JV od sedla Fabovej hole; JPRL 407; 7285a; N 48°46’43.6“ E 19°52’55.4“; 1
365 – 1 360 m n. m.; smrečina; 17. 5. 2011; leg. A. Guttová, Z. Palice a D. Blanár.
A4: Polomka; SSZ od kóty Fabovej hole (1438,8); JPRL 407; 7285a; N 48°46’35.7“ E
19°53’03.4“; 1 400 – 1 405 m n. m.; smrečina; 17. 5. 2011; leg. A. Guttová, Z. Palice a D.
Blanár.
54
A5: Polomka; SSZ od kóty Fabovej hole (1438,8); JPRL 407; 7285a; N 48°46’31.6“ E
19°53’04.8“; 1 415 – 1 420 m n. m.; smrečina; 17. 5. 2011; leg. A. Guttová, Z. Palice a D.
Blanár.
A6: Polomka; Kóta Fabovej hole; JPRL 407; 7285a; N 48°46’21.1“ E 19°53’08.9“; 1 438 m n.
m..; 17. 5. 2011; smrečina; leg. A. Guttová, Z. Palice a D. Blanár.
A7: Tisovec; Tri kopce, JJV od kóty Fabovej hole (1438,8); JPRL 211b; 7285a; N 48°46’08.3“
E 19°53’17.9“; 1 395 m n. m.; smrečina; 17. 5. 2011; leg. A. Guttová, Z. Palice a D. Blanár.
A8: Pohronská Polhora/Polomka (hranica); SZZ od kóty F. hole (hrebeň); JPRL 131 / JPRL
407; 7285a; N 48°46’29.9“ E 19°53’02.4“; 1 420 m n. m.; smrečina; 17. 5. 2011; leg. A. Guttová, Z. Palice a D. Blanár.
A9: Pohronská Polhora; SZZ od kóty Fabovej hole (1438,8) (hrebeň); JPRL 131; 7285a; N
48°46’35.8“ E 19°52’56.2“; 1 400 m n. m.; smrečina; 17. 5. 2011; leg. A. Guttová, Z. Palice
a D. Blanár.
B. PR Fabova hoľa – sedlo Fabovej hole
B1: Polomka; sedlo Fabovej hole; - ; 7285a; N 48,77957° E 19,88077°; 1 357 m m. n. m.;
smrečina; 7. 10. 2002; leg. D. Blanár a I. Mihál.
B2: Polomka; sedlo Fabovej hole; JPRL 408b; 7285a; N 48°46’47.3“ E 19°52’50.2“; 1 357 m
m n. m.; smrečina; 19. 5. 2009; ibid. N 48°46’47.9“ E 19°52’51.2“; 1356 m n. m.; okraj lúky;
leg. A. Guttová, A. Lackovičová a D. Blanár.
B3: Polomka; sedlo Fabovej hole; 7285a; 48°46’47.9“ E 19°52’51.2“; 1 355 m n. m.; rozpojený smrekový porast; 1. 10. 2009; leg. A. Guttová, P. Czarnota, J. Halda, J. Malíček, Z. Palice
a D. Blanár.
B4: Pohronská Polhora; JJZ od sedla Fabovej hole; JPRL 134a; 7285a; N 48°46’46.1“ E
19°52’49.4“; 1 356 m n. m.; okraj lúky; 17. 5. 2011; leg. A. Guttová, Z. Palice a D. Blanár.
C. PR Fabova hoľa – masív Javorinky
C1: Pohronská Polhora; JV od kóty Javorinka (1434,8); JPRL 135a; 7285a; N 48°46‘50 –
55“N, E 19°52‘30 –40“; 1 355 m n. m.; smrečina; 14. 5. 1998, leg. Z. Palice, A. Guttová a V.
Orthová.
C2: Pohronská Polhora; JV od kóty Javorinka (1434,8); JPRL 135a; 7285a; N 48°46’53.3“ E
19°52’45.6“; 1375 – 1380 m n. m.; smrečina; 19. 5. 2009; leg. A. Guttová, A. Lackovičová a
D. Blanár.
C3: Pohronská Polhora; SVV od kóty Javorinka (1434,8); JPRL 135a; 7285a; N 48°46’59.5“
E 19°52’35.6“; 1 420 m n. m.; smrečina; 19. 5. 2009; leg. A. Guttová, A. Lackovičová a D.
Blanár.
C4: Polomka; SV od kóty Javorinka (1434,8); JPRL 408b; 7285a; N 48°47’00.7“ E 19°52’35.0“;
1 422 m n. m.; smrečina; 19. 5. 2009; leg. A. Guttová, A. Lackovičová a D. Blanár.
C5: Polomka; SVV od kóty Javorinka (1434,8); JPRL 408b; 7285a; N 48°47’02.2“ E
19°52’49.8“; 1 355 m n. m.; smrečina; 19. 5. 2009; leg. A. Guttová, A. Lackovičová a D.
Blanár.
C6: Pohronská Polhora/Polomka; SSZ od sedla Fabovej hole; JPRL 408d; 7285a; N
48°46’50.9“ E 19°52’48.0“; 1 365 – 1 370 m n. m.; smrečina; 1. 10. 2009; leg. A. Guttová, P.
Czarnota, J. Halda, J. Malíček, Z. Palice a D. Blanár.
C7: Pohronská Polhora; JVV od kóty Javorinka (1434,8); JPRL 135a; 7285a; N 48°46’55.2“
E 19°52’42.3“; 1 400 m n. m.; smrečina; 1. 10. 2009; leg. A. Guttová, P. Czarnota, J. Halda, J.
Malíček, Z. Palice a D. Blanár.
C8: Pohronská Polhora; JVV od kóty Javorinka (1434,8); JPRL 135a; 7285a; N 48°46’55.0“
55
E 19°52’42.2“; 1 395 – 1 400 m n. m.; smrečina; 1. 10. 2009; leg. A. Guttová, P. Czarnota, J.
Halda, J. Malíček, Z. Palice a D. Blanár.
C9: Pohronská Polhora; JVV od kóty Javorinka (1434,8); JPRL 135a; 7285a; N 48°46’56.7“
E 19°52’37.2“; 1 405 – 1 410 m n. m.; smrečina; 1. 10. 2009; leg. A. Guttová, P. Czarnota, J.
Halda, J. Malíček, Z. Palice a D. Blanár.
C10: Pohronská Polhora; JVV od kóty Javorinka (1434,8); JPRL 135a; 7285a; N 48°46’52.8“
E 19°52’28.1“; 1 360 – 1 365 m n. m.; smrečina; 1. 10. 2009; leg. A. Guttová, P. Czarnota, J.
Halda, J. Malíček, Z. Palice a D. Blanár.
C11: Pohronská Polhora; JVV – JV od kóty Javorinka (1434,8); JPRL 135a; 7285a; N
48,78159° E 19,87910“; 1 380 m n. m.; smrečina; 1. 10. 2009; leg. A. Guttová a D. Blanár.
C12: Pohronská Polhora; JVV od kóty Javorinka (1434,8); JPRL 135a; 7285a; N 48,78202° E
19,87813“; 1 400 m n. m.; smrečina; 1. 10. 2009; leg. A. Guttová a D. Blanár.
C13: Polomka; SVV – SV od kóty Javorinka (1434,8); JPRL 436e; 7285a; N 48°47’00.2“ E
19°52’26.8“; 1 430 m n. m.; smrečina; 11. 5. 2010; D. Blanár a S. Belánová.
C14: Polomka; SVV – SV od kóty Javorinka (1434,8); JPRL 436e; 7285a; N 48°46’59.9“ E
19°52’26.4“; 1 432 m n. m.; smrečina; 1. 5. 2010; D. Blanár a S. Belánová.
C15: Pohronská Polhora; SZZ od sedla Fabovej holi; JPRL 134a; 7285a; N 48°46’47.9“ E
19°52’42.5“; 1 320 – 1 325 m n. m.; smrečina; 17. 5. 2011; leg. A. Guttová, Z. Palice a D.
Blanár.
C16: Pohronská Polhora; JVV od kóty Javorinka (1434,8); JPRL 135a; 7285a; N 48°46’57.8“
E 19°52’38.0“; 1 410 – 1 415 m n. m.; smrečina; 17 .5. 2011; leg. A. Guttová, Z. Palice a D.
Blanár.
C17: Polomka; SV od kóty Javorinka (1434,8); JPRL 408b; 7285a; N 48°47’04.0“ E
19°52’35.2“; 1 410 –1 415 m n. m.; smrečina; 17. 5. 2011; leg. A. Guttová, Z. Palice a D.
Blanár.
C18: Polomka; SV od kóty Javorinka (1434,8); JPRL 408b; 7285a; N 48°47‘06.0“, E
19°52‘35.7“; 1 406 m n. m.; smrečina; 17. 5. 2011; leg. A. Guttová, Z. Palice a D. Blanár.
D. PR Fabova hoľa – masív Psice
D1: Pohronská Polhora; JV od kóty Psica (1396,6), vrchol Psice; JPRL 437a; 7285a; N
48°47’03.8“ E 19°51’14.2“; 1 396 m n. m.; smrečina; 1. 10. 2009; leg. A. Guttová, P. Czarnota, J. Halda, J. Malíček, Z. Palice a D. Blanár.
D2: Pohronská Polhora; JVV – JV od kóty Psica (1396,6); JPRL 152a; 7285a; N 48°46’55.8“
E 19°51’24.1“; 1 310 – 1 315 m n. m.; smrečina; 1. 10. 2009; leg. A. Guttová, P. Czarnota, J.
Halda, J. Malíček, Z. Palice a D. Blanár.
D3: Pohronská Polhora; JVV od kóty Psica (1396,6); JPRL 154; 7285a; N 48°47’01.8“ E
19°51’23.5“; 1 380 – 1 385 m n. m.; smrečina; 1. 10. 2009; leg. A. Guttová, P. Czarnota, J.
Halda, J. Malíček, Z. Palice a D. Blanár.
D4: Pohronská Polhora; JJZ od kóty Psica (1396,6); JPRL 154; 7285a; N 48°47’00.2“ E
19°51’10.1“; 1 365 – 1 370 m n. m.; smrečina; 1. 10. 2009; leg. A. Guttová, P. Czarnota, J.
Halda, J. Malíček, Z. Palice a D. Blanár.
D5: Pohronská Polhora; JVV od kóty Psica (1396,6); JPRL 154; 7285a; N 48°47’02.7“ E
19°51’23.3“; 1 385 – 1 390 m n. m.; smrečina; 1. 10. 2009; leg. A. Guttová, P. Czarnota, J.
Halda, J. Malíček, Z. Palice a D. Blanár.
D6: Pohronská Polhora; JVV od kóty Psica (1396,6); JPRL 154; 7285a; N 48,78416° E
19,85628“; 1 385 – 1 390 m n. m.; smrečina; 5. 5. 2010; leg. A. Guttová a D. Blanár.
D 7: Pohronská Polhora; JV od kóty Psica (1396,6); JPRL 154; 7285a; N 48,78360° E
19,85632°; 1 375 – 1 380 m n. m.; smrečina; 5. 5. 2010; leg. D. Blanár.
56
D8: Pohronská Polhora; JJZ od kóty Psica (1396,6), jz. okraj PR; JPRL 154; 7285a; N
48°46’47.2“ E 19°51’02.0“; 1 250 – 1 255 m n. m.; smrečina; 5. 5. 2010; leg. A. Guttová, Z.
Palice, J. Halda, K. Piknová a D. Blanár.
D9: Pohronská Polhora; JJZ od kóty Psica (1396,6), jz. okraj PR; JPRL 154; 7285a; N
48°46’53.0“ E 19°51’06.4“; 1 300 m n. m.; smrečina; 5. 5. 2010; leg. A. Guttová, Z. Palice, J.
Halda, K. Piknová a D. Blanár.
D10: Pohronská Polhora; SVV od kóty Psica (1396,6); JPRL 437a; 7285a; N 48°47’05.2“ E
19°51’21.1“; 1 387 m n. m.; smrečina; 5. 5. 2010; leg. A. Guttová, Z. Palice, J. Halda, K.
Piknová a D. Blanár.
D11: Pohronská Polhora; JV od kóty Psica (1396,6); JPRL 152a; N 48°47’00.9“ E 19°51’23.9“;
1 375 – 1 380 m n. m.; smrečina; 5. 5. 2010; leg. A. Guttová, Z. Palice, J. Halda, K. Piknová
a D. Blanár.
D12: Pohronská Polhora; JV od kóty Psica (1396,6); JPRL 152a; N 48°47’00.5“ E 19°51’22.9“;
1 360 – 1 365 m n. m.; smrečina; 5. 5. 2010; leg. A. Guttová, Z. Palice, J. Halda, K. Piknová
a D. Blanár.
D13: Pohronská Polhora; JV od kóty Psica (1396,6); JPRL 152a; N 48°46’59.6“ E 19°51’22.7“;
1 375 m n. m.; smrečina; 5. 5. 2010; leg. A. Guttová, Z. Palice, J. Halda, K. Piknová a D. Blanár.
D14: Pohronská Polhora; JV od kóty Psica (1396,6); JPRL 152a; N 48°46’59.2“ E 19°51’22.8“;
1 355 – 1 360 m n. m.; smrečina; 5. 5. 2010; leg. A. Guttová, Z. Palice, J. Halda, K. Piknová
a D. Blanár.
D15: Pohronská Polhora; JV od kóty Psica (1396,6); JPRL 152a; N 48°46’57.6“ E 19°51’23.8“;
1 335 – 1 340 m n. m.; smrečina; 5. 5. 2010; leg. A. Guttová, Z. Palice, J. Halda, K. Piknová
a D. Blanár.
D16: Pohronská Polhora; JJV – JV od kóty Psica (1396,6); JPRL 152a; N 48°46’54.3“ E
19°51’23.9“; 1290 m n. m.; smrečina; 5. 5. 2010; leg. A. Guttová, Z. Palice, J. Halda, K.
Piknová a D. Blanár.
D17: Pohronská Polhora; JJV od kóty Psica (1396,6); JPRL 152a; N 48°46’52.0“ E 19°51’20.6“;
1 260 m n. m.; smrečina; 5. 5. 2010; leg. A. Guttová, Z. Palice, J. Halda, K. Piknová a D. Blanár.
D18: Pohronská Polhora; JJV od kóty Psica (1396,6); JPRL 152a; N 48°46‘51.3“, E
19°51‘23.3“; 1 255 m n. m.; smrečina; 5. 5. 2010; leg. A. Guttová, Z. Palice, J. Halda, K.
Piknová a D. Blanár.
D19: Pohronská Polhora; J od kóty Psica (1396,6) (okraj PR); JPRL 154; N 48°46‘51.1“, E
19°51‘17.8“; 1 250 m n. m.; okraj smrečiny (nad lesnou cestou); 5. 5. 2010; leg. A. Guttová,
Z. Palice, J. Halda, K. Piknová a D. Blanár.
D20: Pohronská Polhora; JJZ – Z od kóty Psica (1396,6), okraj PR; JPRL 154; N 48°46’55.0“
E 19°51’05.0“; 1 315 m n. m.; okraj smrečiny (nad lesnou cestou); 2011; leg. M. Lukáč.
E. PR Fabova hoľa – lúka Fabova
E1: Polomka; lúka Fabova, pri chate; 7285a; N 48°46’58.4“ E 19°52’57.8“; 1 310 – 1 315 m
n. m.; okraj lúky; 19. 5. 2009; leg. A. Guttová, A. Lackovičová a D. Blanár.
F. Dolina Petríkovo (dolina severne od PR Fabova hoľa)
F1: Polomka; Petríkovská dolina, Z od kóty Malá Smrekovica (1374,9); JPRL 315a; 7285a; N
48°47’29.3“ E 19°53’20.8“; 1 175 m n. m.; okraj smrečiny; 19. 5. 2009; leg. A. Guttová, A.
Lackovičová a D. Blanár.
F2: Polomka; Petríkovská dolina, SVV od kóty Veľká Smrekovica (1321,6); –; 7185c; N
57
48°48’07.1“ E 19°53’11.3“; 1 080 – 1 085 m n. m.; okraj smrečiny; 19. 5. 2009; leg. A. Guttová, A. Lackovičová a D. Blanár.
F3: Polomka; Petríkovská dolina; JPRL 379_1; 7185c; N 48°48’35.8“ E 19°52’44.4“; 975 m n. m.;
okraj smrečiny; 19. 5. 2009; leg. A. Guttová, A. Lackovičová a D. Blanár.
F4: Polomka; Petríkovská dolina, pri vyústení Prostrednej doliny; 7185c; N 48°48’44.2“ E
19°51’57.4“; 865 m n. m.; okraj smrečiny; 19. 5. 2009; leg. A. Guttová, A. Lackovičová a D. Blanár.
G. Kopačno (JZ od PR Fabova hoľa)
G1: Pohronská Polhora; Kopačno, SVV od kóty 1092,4 (Kopačno); JPRL 92a; 7285a; N
48°45’55“ E 19°52’00“; 1 095 m n. m.; otvorené byvalé pasienky pri okraji smrečiny; 14. 5.
1998, leg. Z. Palice, A. Guttová a V. Orthová.
Pozn.: Lokality F a G sa nachádzajú v ochrannom pásme NP Muránska planina, a tým aj
mimo Územia európskeho významu SKUEV0225 Muránska planina.
Absconditella lignicola: D4 drevo Picea abies, herb. ZP 13512 (PRA)
Alectoria sarmentosa CR §: Jančovičová et al. 2011; A5 Picea abies, not.; A6 Pinus cembra,
not.; B3 Picea abies, SAV; C7 drevo Picea abies, herb. H 8670; C9 Picea abies JM 2441; C4,
C11, C12, C13, C14 , D6 , D7, Picea abies, not.
Amandinea punctata: E1 Acer pseudoplatanus, SAV
#
Arthonia digitatae Hafellner: B3, C8 šupinky Cladonia digitata, GPN
Arthrorhaphis citrinella: A1 pôda pri lesnej ceste, SAV; D18 pôda, SAV; D20 piesočnatá pôda
v pionierskom lesnom poraste pri ceste, not.
Bacidia beckhausii: A2 Sorbus aucuparia, herb. ZP 317 (PRA)
Bacidia rubella VU: Suza 1949
Bacidia subincompta: E1 Acer pseudoplatanus, SAV; JM 2444
Bacidina phacodes: Suza 1949
Baeomyces rufus: D12 granitová skala, SAV
Biatora chrysantha: A2, A4 Sorbus aucuparia (machorasty na kmeni), Picea abies (mŕtve
konáriky), herb. ZP 316, 14576 (PRA)
Biatora efflorescens VU: A2, A4, D2 Fagus sylvatica, Picea abies, Sorbus aucuparia, SAV,
herb. ZP 320, 14567 (PRA)
Biatora helvola: A2 Sorbus aucuparia, herb. ZP 352 (PRA); B3 Picea abies (konárik), not.
Biatora veteranorum Coppins & Sérus. (= Catillaria alba): D3 vyvrátená Picea abies, SAV;
D3 suché mäkké drevo ležiaceho pňa Picea abies, herb. ZP 13429 (PRA)
Bryoria capillaris CR: B, C, D – Jančovičová et al. 2011; A3 Picea abies herb. ML; A6 Picea
abies (kys. alektorialová, kys. barbatolová, kys. norstiktová, + satelity) SAV; B3 Picea abies,
herb. H 8658; B4 Picea abies (kys. alektorialová, kys. barbatolová, kys. norstiktová, + satelity)
SAV; C2 Picea abies (kys. alektorialová, kys. barbatolová, + satelity) SAV; C6 Picea abies,
herb. JM 2435; D1 Picea abies, herb. H 8667; F2 Picea abies (kys. alektorialová, kys. barbatolová, + satelity) SAV; C9, Picea abies GPN, Picea abies, herb. H 8658
Bryoria fuscescens VU: (?)Suza 1949 (ut Alectoria jubata); C9 Picea abies, GPN
Bryoria implexa CR §: Suza 1949, 1950; B, C, D – Jančovičová et al. 2011; A7 Picea abies
chemotyp III herb. ML; Picea abies herb. ML (kys. gyroforová); B2 Picea abies chemotyp
II (kys. norstiktová) SAV; B4 Picea abies chemotyp II (kys. norstiktová) SAV; Picea abies
chemotyp III (kys. gyroforová) SAV; C3 Picea abies chemotyp II (kys. norstiktová) SAV; D1
Picea abies chemotyp III herb. ML (kys. gyroforová); E1 Acer pseudoplatanus, chemotyp I
(kys. psoromová) SAV; F2 Picea abies chemotyp II (kys. norstiktová) SAV, chemotyp III (kys.
58
gyroforová) SAV
Bryoria cf. nadvornikiana CR §: C2 Picea abies (kys. alektorialová, kys. barbatolová, +
satelity) SAV
Calicium glaucellum: B3 Picea abies – drevo, SAV; C9 mŕtve drevo Picea abies, herb. JM
2438 (apud Calicium trabinellum)
Calicium trabinellum EN: B3 Picea abies – drevo, SAV; C18 drevo pňa Picea abies, herb. ZP
14703 (PRA); C9 mŕtve drevo Picea abies, herb. JM 2438
Calicium viride EN: Suza 1950
Candelariella reflexa: E1 Acer pseudoplatanus, SAV
Candelariella xanthostigma: E1 Acer pseudoplatanus, SAV
Cetraria chlorophylla LR:nt: C, D – Jančovičová et al. 2011; B2, B3, C2, C3, C4, C5 Picea
abies, jeden z najčastejších druhov, hojný, not., SAV
Cetraria islandica VU §: Suza 1949; B1 na pôde v poraste s Vaccinium myrtillus, not.; C3 na
pôde v poraste s Vaccinium myrtillus, not.
Chaenotheca brunneola CR: C1 drevo smrekového pňa, herb. ZP 371 (PRA)
Chaenotheca chrysocephala VU: B2, B4, C4, C9, C16 Picea abies častý, not., GPN, SAV, herb.
ZP 14627 (PRA); B3 Picea abies, herb. H 8659
Chaenotheca ferruginea: B2 Picea abies častý, not.; A3, B4, C6 Picea abies, SAV, herb. ZP
13072, 14735 (PRA)
Chaenotheca furfuracea: C, D – Jančovičová et al. 2011
Chaenotheca phaeocephala CR: Suza 1950
Chaenotheca stemonea CR: C10 Picea abies, GPN; D18 Picea abies, SAV
Chaenotheca trichialis CR: Suza 1950; C1 Picea abies, herb. ZP 430 (PRA, apud Chaenothecopsis viridireagens), C3 Picea abies, not.
Chaenotheca xyloxena VU: C8 drevo smrekového pňa Picea abies, GPN
#
Chaenothecopsis pusiola (Ach.) Vain.: C8 na Chaenotheca xyloxena, GPN
#
Chaenothecopsis viridireagens (Nádv.) A. F. W. Schmidt: B4 na Chaenotheca chrysocephala, GPN; C1 na Chaenotheca trichialis, herb. ZP 430 (PRA); C9 na Chaenotheca chrysocephala, GPN; C10 na Chaenotheca stemonea, GPN
Cladonia botrytes CR: Suza 1949
Cladonia cenotea: Suza 1949
Cladonia coccifera: Suza 1949; D – Jančovičová et al. 2011
Cladonia coniocraea: C – Jančovičová et al. 2011
Cladonia digitata: Suza 1949, 1950; D – Jančovičová et al. 2011; B2, B3, C2, C5 peň Picea
abies, not., SAV
Cladonia gracilis: Suza 1949
Cladonia macilenta: Suza 1949
Cladonia macrophylla EN: Suza 1949
Cladonia ochrochlora: Suza 1950; C, D – Jančovičová et al. 2011, SAV
Cladonia pleurota: Suza 1949
Cladonia polydactyla: D – Jančovičová et al. 2011
Collema auriforme: Pišút 1969
Cryptodiscus gloeocapsa (Arnold) Baloch, Gilenstam & Wedin (= Bryophagus g.) LR:nt:
A1 na odumretých machorastoch na pôde, herb. ZP 460 (PRA), SAV; D19 na odumretých machorastoch na piesočnatej pôde v pionierskom lesnom poraste pri ceste, not.
Cyphelium tigillare CR: Nádvorník 1942, Suza 1949
Dibaeis baeomyces: D19 piesočnatá pôda v pionierskom lesnom poraste pri ceste, not.
Diploschistes scruposus: G1 granitová skala, SAV
59
Elixia flexella: D 18 suché tvrdé drevo pňa Picea abies, herb. ZP 13464 (PRA), herb. H 8665
Evernia divaricata CR: Suza 1949, 1950
Evernia prunastri EN: Suza 1950; E1 Acer pseudoplatanus, not.
Fellhanera subtilis: A3, B3 Vaccinium myrtillus, herb. H 8675; B4 kmienky Vaccinium myrtillus, Sorbus aucuparia, SAV, GPN, herb. ZP 14691 (PRA)
Flavoparmelia caperata EN: Suza 1949
Frutidella pullata (Norm.) Schmull (= Lecidea p.): A2, A4, B4, D1, D5 Picea abies – drevo a
konáriky, SAV, GPN, herb. ZP 324, 13437 (apud Lecanora symmicta), 13516 (apud Lecanora
symmicta), 14668 (PRA)
Fuscidea pusilla: B4 konáriky Picea abies, GPN
Graphis scripta EN: Suza 1949
Gyalecta fagicola (Hepp) Kremp. (= Pachyphiale f.) CR: E1 Acer pseudoplatanus, SAV
*Gyalideopsis helvetica Van den Boom et Vězda: A4 Picea abies – mŕtve konáriky, SAV,
herb. ZP 14573 (PRA)
Hypocenomyce caradocensis: D – Jančovičová et al. 2011; B3 Picea abies, herb. H 8660; C1,
C6, D5 Picea abies (drevo i kôra), herb. ZP 392, 13118, 13400 (PRA); D12 Picea abies SAV; B2,
B3, C2, C3, C4, C9 Picea abies jeden z najčastejších druhov, hojný, SAV, not.; C9 mŕtve drevo
Picea abies, herb. JM 2439
Hypocenomyce scalaris: B2, C4 Picea abies jeden z najčastejších druhov, hojný, not., SAV
Hypogymnia farinacea VU: Suza 1944, 1949, 1950 – zriedkavý; A2 Picea abies, SAV; B2 Picea
abies, E1 Acer pseudoplatanus, not.
Hypogymnia physodes: Suza 1949; B, C, D – Jančovičová et al. 2011; A3, D12 Picea abies, SAV,
herb. ZP 13477, 14517 (PRA), B2, B3, C2, C3, C4, C5 Picea abies, jeden z najčastejších druhov,
hojný, not.
Hypogymnia tubulosa LR:nt: Suza 1949, 1950; B3 Picea abies, not.
Hypogymnia vittata VU: Suza 1950; A5, C16, D12 Picea abies (kôra a drevo konárov starých
smrekov), herb. ZP 13515, 14643, 14763 (PRA), SAV.
*Japewia subaurifera Muhr et Tønsberg: A5, B4, C6, C9, D5 Picea abies (kôra a drevo konárov), SAV, GPN, ZP 13117, 13233, 14452 (PRA)
*Lecanora anoptizodes Nyl.: D18 suché tvrdé drevo smrekového pňa, herb. ZP 13339 (PRA,
„isousnic acid“)
Lecanora carpinea: E1 Acer pseudoplatanus, herb. JM 2443
Lecanora cenisia: Suza 1949 – zriedkavý; G1 granitová skalka, herb. ZP 407 (PRA)
Lecanora conizaeoides: B4, D 2, D4 Picea abies – drevo, kôra i konáriky, SAV, herb. ZP 13526
(PRA, apud Lecanora phaeostigma)
Lecanora intricata: Suza 1949; G1 granitová skala, SAV
Lecanora intumescens EN: A2 Sorbus aucuparia, herb. ZP 319 (PRA)
Lecanora mughicola: Suza 1949; D3 drevo smrekových konárov, herb. ZP 13398 (PRA, „iso
usnic acid“)
Lecanora phaeostigma (Körb.) Almb.: B4, C18, D 2, D15 Picea abies – drevo pňa, konárikov i
kôra, GPN, ZP 13403, 13526, 14734 (PRA)
Lecanora polytropa: Suza 1949; G1 granitová skala, SAV
Lecanora pulicaris: A4 drevo Picea abies, SAV; A7 Fagus silvatica, SAV
Lecanora rupicola: G1 granitová skalka, herb. ZP 406 (PRA)
Lecanora saligna: D5 drevo smrekových konárov, herb. ZP 13395 (PRA, „isousnic acid“)
[Lecanora subfusca var. transcedens]: na dreve, Suza 1949
Lecanora subintricata: A6, B4, C18, E1 Pinus cembra, Picea abies (drevo), drevený stĺpik
GPN, herb. ZP 14678, 14729 (PRA)
60
Lecanora symmicta: A2, B4, D1 Picea abies (peň i konáriky), Sorbus aucuparia, GPN, herb.
ZP 349, 13437, 13516, 14448 (PRA)
Lecidea betulicola: A2 Sorbus aucuparia, herb. ZP 318 (PRA) [Palice 1999]
Lecidea confluens: A2 granitová skalka, herb. ZP 322 (PRA)
Lecidea leprarioides: A2, B4, C9, D1, D11 Picea abies (drevo i kôra), SAV, GPN, herb. ZP 325,
13359, 13389, 13481 (PRA, „pseudoplacodiolic acid“); C7 Picea abies, JM 2437
Lecidea nylanderi: C10, Picea abies, GPN
Lecidea turgidula: Suza 1949
Lecidella elaeochroma: E1 Acer pseudoplatanus, not.
Lepraria cf. jackii: B4 Picea abies, SAV
Leptogium saturninum CR: Suza 1949 – plodné
Lichenomphalia umbellifera: C5 rozkladajúci sa smrekový peň, not.
Lobaria pulmonaria CR §: Suza 1949 – hojne, aj plodné
Loxospora elatina LR:nt: Suza 1949, 1950; C10 Picea abies, GPN
Melanelia panniformis VU: Suza 1949
Melanelixia glabratula (Lamy) Sandler & Arup (= Melanelia fuliginosa): E1 Acer pseudoplatanus, not.
Melanohalea exasperata (Nyl.) O. Blanco et al. (= Melanelia e.) VU: Suza 1949
Menegazzia terebrata CR: Suza 1950
*Micarea anterior (Nyl.) Hedl.: C7, C18, D4 mäkké drevo smrekového pňa, herb. ZP 13134,
13457 (!plodné), 14632 (PRA)
*Micarea botryoides (Nyl.) Coppins: A1 odumreté machorasty na previslom zráze lesnej
cesty, herb. ZP 372 (PRA)
Micarea denigrata: C18, D2, D4, D16 Picea abies (kôra i drevo), herb. ZP 13402, 13479, 13528,
14723 (PRA)
Micarea erratica: G1 silikátový kameň, herb. ZP 329 (PRA)
Micarea lithinella: B4, G1 silikátový kameň a granitové kamienky na koreňovom systéme
spadnutého smreka, GPN, herb. ZP 409 (PRA) [Palice et al. 2006]
Micarea melaena: D15 Picea abies, herb. ZP 13401 (PRA)
*Micarea micrococca (Körb.) Gams ex Coppins: D4 drevo Picea abies, herb. ZP 13128,
13512 (PRA, apud Absconditella lignicola; „methoxymicareic acid“)
Micarea misella: C9, C10, C18, D4 smrekové drevo, herb. ZP 13109, 13115, 13508, 13524,
14690 (PRA)
Micarea nitschkeana: B4 konáriky mladého Picea abies, GPN; C7 Picea abies, herb. JM 2436
Micarea prasina: C6, C7 Picea abies (drevo i kôra), herb. ZP 13123, 13124 (PRA, „micareic
acid“)
Micarea sylvicola: C9 granitová skalka, GPN
Mycoblastus affinis CR: C8, C9, C10, Picea abies (kôra i drevo), SAV, herb. ZP 13145 (PRA,
det. T. Spribille), vzácne; D18 Picea abies, SAV
Mycoblastus sanguinarius CR: C8, Picea abies, not. veľmi vzácne; D16 Picea abies, herb. H
8669
Multiclavula mucida: C9 drevo spadnutého kmeňa Picea abies, GPN
Ochrolechia androgyna: Suza 1950; C10 Picea abies, herb. ZP 13116 (PRA); D2 Fagus sylvatica, herb. H 7468, D11 Fagus sylvatica, SAV
Ochrolechia microstictoides: B4, C1 Picea abies (drevo i kôra), GPN, herb. ZP 393, 445,
13113 (PRA); C2 drevo Picea abies; D9 Picea abies, SAV
Ochrolechia pallescens: Suza 1949
Parmelia omphalodes LR:nt: Suza 1949
61
Parmelia saxatilis LR:nt: Suza 1949; D12 Picea abies SAV; E1 Acer pseudoplatanus, B3, C3
Picea abies, not.
Parmelia sulcata: E1 Acer pseudoplatanus – plodná, not.
Parmeliopsis ambigua: Suza 1949, 1950; C – Jančovičová et al. 2011; A4 Picea abies – mŕtve konáriky, herb. ZP 14566 (PRA); B2, B3, C2, C3, C4, C5 Picea abies jeden z najčastejších
druhov, hojný, not.
Parmeliopsis hyperopta VU: Suza 1949
Peltigera degenii VU: A2 machnatý kameň, herb. ZP 321 (PRA)
Peltigera polydactylon: Suza 1949
Peltigera praetextata: Suza 1949
Phaeophyscia orbicularis: E1 Acer pseudoplatanus, not.
#
Phaeopyxis punctum (A. Massal.) Rambold, Triebel & Coppins: C10 šupinky Cladonia
digitata, GPN
Phlyctis argena: E1 Acer pseudoplatanus, not.
Physcia adscendens: E1 Acer pseudoplatanus, SAV
Physcia stellaris: Suza 1949
Physcia tenella: E1 Acer pseudoplatanus, not.
Physconia distorta LR:nt: E1 Acer pseudoplatanus, SAV
Physconia perisidiosa VU: E1 Acer pseudoplatanus, SAV
Piccolia ochrophora (= Strangospora o.): E1 Acer pseudoplatanus, SAV
Placynthiella icmalea: D4, C18 drevo Picea abies, herb. ZP 13512 (apud Absconditella lignicola), 14529 (PRA), hojný druh na všetkých lokalitách, not.; D18 drevo Picea abies, SAV
Placynthiella oligotropha: D18 humus, herb. H 8666; D19 piesočnatá pôda v pionierskom lesnom poraste pri ceste, SAV, not.
Placynthiella uliginosa: D3 drevo Picea abies, herb. ZP 13453 (PRA)
Platismatia glauca LR:nt: Suza 1949, 1950; B, C, D – Jančovičová et al. 2011; C9 Picea
abies, herb. H 8671; E1 Acer pseudoplatanus, B3, C2, C3, C4, C5 Picea abies, jeden z najčastejších druhov, hojný, not.
Porpidia crustulata: G1 granitová skalka, SAV
Porpidia tuberculosa: G1 granitová skalka, SAV
Protoparmelia badia: Suza 1949; G1 granitová skalka, SAV, herb. ZP 407 (PRA, apud Lecanora cenisia)
Pseudevernia furfuracea LR:nt: Suza 1949; C – Jančovičová et al. 2011; D1 Picea abies,
herb. H 8663; D8 Picea abies, herb. H 8664; E1 Acer pseudoplatanus, Pinus cembra, not.
Psilolechia clavulifera: B4 pôda a korene vo vývratoch smrekov, GPN
Ramalina farinacea: E1 Acer pseudoplatanus, herb. ZP 13105 (PRA)
Ramalina fastigiata EN: E1 Acer pseudoplatanus, not., herb. JM 2442
Ramalina fraxinea CR §: E1 Acer pseudoplatanus, not.
Ramalina thrausta CR: Suza 1944, 1949, 1950
Rhizocarpon distinctum: G1 granitová skalka, herb. ZP 408 (PRA)
Rhizocarpon geographicum: Suza 1949
Rinodina exigua VU: E1 Acer pseudoplatanus, SAV
Rinodina sophodes VU: Suza 1949
##
Sarea difformis: A2 stuhnutá smreková živica, SAV
Scoliciosporum chlorococcum: A2, A9 Picea abies (drevo konárikov), SAV, herb. ZP 323,
14660 (PRA); B2, C3 Picea abies, not.
Scoliciosporum curvatum: G1 ihlice a konáriky Picea abies, SAV
Thelocarpon laureri: G1 granitová skalka, SAV
62
#
Thelocarpon lichenicola (Fuckel) Poelt et Hafellner: B4 granitové kamienky medzi koreňovým systémom spadnutého smreka, GPN
Trapelia corticola: B4, C9 Picea abies, SAV, GPN; rozkladajúce sa drevo Picea abies, herb.
JM 2440
Trapeliopsis flexuosa: C1 rozkladajúce sa drevo, SAV, herb. ZP 385 (PRA)
Trapeliopsis gelatinosa: C1, C15, D11 vyvrátená Picea abies obnažená pôda a drevo ležiacich
pňov, SAV, herb. ZP 459, 13646, 14650 (PRA)
Trapeliopsis glaucolepidea: B4, C7 Picea abies – drevo, SAV, herb. ZP 13106 (PRA)
Trapeliopsis granulosa: Suza 1949, B3 Picea abies – drevo, SAV
Trapeliopsis viridescens: D3 mäkké rozkladajúcé drevo ležiaceho smrekového pňa, herb. ZP
13446 (PRA)
Umbilicaria cylindrica: Suza 1949, Lisická 1980; G1 granitová skala, SAV
Umbilicaria deusta: Suza 1949, Lisická 1980; A2, G1 granitová skala, SAV
Umbilicaria polyphylla: Suza 1949
Usnea dasypoga (Ach.) Nyl. (= U. filipendula): A3, A5, A6, B4, C4, D1 Picea abies, Sorbus
aucuparia, SAV (kys. usnová, salazínová), herb. ZP 13126 (fertilné!), herb. ML; A7 Fagus
sylvatica herb. ML (kys. usnová, salazínová); A7 Picea abies, herb. ML (kys. usnová, alektorialová, morfotyp v zmysle U. diplotypus)
Usnea intermedia (A. Massal.) Jatta (= U. rigida) §: A7 Fagus sylvatica, herb. ML (kys.
usnová); C6 Sorbus aucuparia JM 2432
Usnea subfloridana CR §: A6 Picea abies (kys. usnová, alektorialová) SAV; A7, Picea abies,
Fagus sylvatica herb. ML (kys. usnová, tamnolová); C6 Sorbus aucuparia, herb. JM 2433
(kys. usnová, tamnolová)
Usnea sp. div. Suza 1949, 1950
Usnea sp.: E1 Acer pseudoplatanus, GPN, B2, B3, C2, C3, C4 Picea abies, not.
Vezdaea acicularis: D19 piesočnatá pôda v pionierskom lesnom poraste pri ceste, herb. ZP
13392 (PRA)
Vulpicida pinastri LR:nt: Suza 1949, 1950; D12 Picea abies SAV; B4, C3 Picea abies, not., GPN
Xylographa paralella: Suza 1949; C18, D19 Picea abies – drevo, herb. ZP 14384 (PRA), SAV;
C9, D11, D12 vyvrátená Picea abies, SAV, not.
Xylographa vitiligo EN: A2 smrekový peň, SAV; C18 drevo smrekového pňa, herb. ZP 13478,
14427, 14702, 14730 (PRA; všetky vzorky kys. stiktová); D – Jančovičová et al. 2011 (ut
Xylographa cf. vitiligo); D5 odumreté drevo, herb. H 8668, SAV
Komentáre k zaujímavým druhom
Alectoria sarmentosa CR § (Obr. 2)
Alektória rozkonárená patrí k indikačným druhom pralesov a prírodných lesov pralesovitého vzhľadu („old-growth forest“) a na Slovensku je zákonom chránená (Vyhláška č. 24
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 9. januára 2003 v znení neskorších predpisov). V súčasnosti sa tento estetický kríčkovitý makrolišajník zelenožltej farby
vyskytuje na Slovensku už len veľmi obmedzene – okrem Muránskej planiny vo Vysokých
Tatrách, vo Veľkej Fatre, v Nízkych Tatrách, na Poľane a v Slovenských Beskydách (Piľsko)
(Liška a Pišút 1995, Lisická 2005, Lisická et al. 2008). V optimálnych podmienkach stielky
dorastajú do dĺžky 50 – 70 cm (cf. Esseen 2006). Na študovanom území nachádzame stielky
dlhé nanajvýš 25 cm. Ako ukazujú štúdie zo Škandinávie či Severnej Ameriky, A. sarmentosa
citlivo reaguje na zmenu mikroklímy (svetlo a vlhkosť), úbytok dostupných substrátov ako
i mechanické vplyvy vetra (Campbell a Coxson 2001, Esseen 2006,). Druh aj tam, ako i u nás,
63
preferuje vlhšie, neskoršie sukcesné štádiá smrečín – staré porasty a je kľúčovým komponentom ich epifytických spoločenstiev. V PR Fabova hoľa sme tento druh zaznamenali najmä
v hrebeňovej časti, v nadmorskej výške 1 375 až 1 438 m, v 100- až 180-ročných smrekových
porastoch. Napr. na väčšine územia Švédska zaznamenali významný úbytok výskytu alektórie
rozkonárenej po ťažbe porastov s rubnou dobou 80 – 130 rokov (Campbell a Coxson 2001,
Stevenson a Coxson 2007).
Podobný trend pozorujeme na Muránskej planine – v masíve Kľaku (1409,0), a to v približne 170-ročnej smrečine ochranného lesa (3. stupeň ochrany). Podľa našich záznamov z rokov 1998 a 2000 sme A. sarmentosa nachádzali sporadicky na celom území vrcholovej časti
Kľaku. Po „otvorení“ porastu po veternej smršti významnom pre tento druh (s čím súvisela
aj gradácia podkôrneho hmyzu – najmä Ips typographus) v dotknutej oblasti sa nám na stromoch, ktoré ostali na severnom svahu, podarilo raz nájsť tento druh až po intenzívnom pátraní.
Stromy, na ktorých sa ešte vyskytovali stielky A. sarmentosa – išlo o ležiace (víchricou vyvrátené) smreky alebo stojace smreky, následne „napadnuté“ lykožrútom smrekovým (vrátane
„vyletených“ chrobačiarov, t. j. stromov neatraktívnych pre podkôrny hmyz) – boli lesnou prevádzkou z daného porastu vyťažené. Bude veľmi zaujímavé situáciu naďalej sledovať a zistiť,
či sa v budúcnosti na existujúcich smrekoch (kde doposiaľ neboli zaznamenané predmetné
stielky) tento kriticky ohrozený druh ešte objaví.
Ďalší preštudovaný materiál:
Muránska planina: at forest road-side, ca 0,5km ENE of Kľak Mt. [1409], 48°47‘N,
19°58‘35“E, on dry branch of planted Larix, alt. 1300–1350m, 11.5.1998, leg. V. Orthová &
Z. Palice 418 (PRA); Muránska planina: Muráň, Kľak Mt. – the summit, spruce forest, a thallus fallen on the ground (present on spruce trunks, not.), alt. ca 1400 m, 7285b, 3.5.2000, leg.
A. Guttová & V. Orthová (SAV); National Nature Reserve Veľká Stožka, north facing humid
slopes of the ridges, ravine in the vicinity of the cave Mochnatá, fallen on the ground, alt. ca
1280 m, 7285b, 5.5.2000, leg. A. Guttová, J. Halda, V. Orthová & Z. Palice (SAV).
Cetraria islandica §
Pľuzgierka islandská je na Slovensku zákonom chránená (Vyhláška č. 24 Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 9. januára 2003 v znení neskorších predpisov). Je
to pomaly rastúci druh s nízkou regeneračnou schopnosťou. Tento druh ustupuje z nižších
nadmorských výšok a potenciálny zber na farmaceutické účely vo vyšších polohách by prispieval k degradovaniu krehkých horských a vysokohorských biotopov. V strednej Európe
druh ustúpil v 20. storočí z viacerých dôvodov. Spôsobila to tak strata prirodzených stanovíšť
– na živiny chudobné travinné biotopy, vresoviská a rašeliniská, ako aj zvýšená eutrofizácia
a tým podporený rozvoj cievnatých rastlín, ktorým lišajníky nedokážu pri svojom pomalom
raste konkurovať a na druhej strane kyslé zrážky obsahujúce SO2 (Hauck 2008).
*Gyalideopsis helvetica
Druh opísali pomerne nedávno van den Boom a Vězda zo Švajčiarska a Nemecka (van
den Boom a Vězda 2000). Dosiaľ sa okrem strednej Európy (Švajciarsko, Nemecko, Česká
republika, Rakúsko) a Škandinávie (Švédsko) zaznamenal ešte v Severnej Amerike (USA,
Kanada) (Hermansson 2006, van den Boom a Palice 2006, Spribille a Björk 2008, Spribille
et al. 2010). Tento druh bol v horských lesoch nájdený aj v pontickej, prikavkazskej časti
Turecka (pozri ďalej). G. helvetica tvorí charakteristickú kôrovitú, lesklú, zvyčajne sterilnú
stielku so sorédiami. Sorédiá (podľa Spribilleho a Björka [2008] goniocystangiá) sú vyhĺbené.
U plodných exemplárov sú sorédia zriedkavé a miznú (van den Boom a Palice 2006). Všetky
dosiaľ známe zbery pochádzajú z vlhkých lokalít – buď z bázy, alebo konárov stromov s hlad64
kou borkou, prípadne z pomaly odumierajúceho dreva na zemi. Na kôre druhu G. helvetica
často rastie spolu so zástupcami rodov Biatora. Tieto ekologické nároky indikujú, že môže
ísť o druh, ktorého výskyt je viazaný na predĺženú prítomnosť snehovej pokrývky a snehové
výležiská. Lokalita na Fabovej holi to potvrdzuje. V neskorých jarných mesiacoch možno na
študovanom území výležiská pozorovať.
Ďalší preštudovaný materiál:
Muránska planina plateau: nature reserve Veľká Stožka, Mt. Kľak [1409] - N facing steep
slopes around Machnatá cave, stand of Pinus mugo, Picea abies, Larix decidua, N48°46.97‘,
E019°58.05‘, on bark of Pinus mugo, alt. 1285–1290m, 25.5.2007, leg. D. Blanár, A. Guttová,
J. Halda & Z. Palice 11487 (PRA); Ibid., 31.7.2008, leg. J. Halda & Z. Palice 12475 (PRA,
SAV); Turkey, Rize vilayet, Kaçkar Mts, village Ayder 16 km SSE of Çamlıhemşin, S slope
of Mt. Huser (2548 m), Alnus-swamp along footpath, 40°57‘20–25“N, 41°06‘50–55“E, on
bark of Alnus, alt. 1400–1500m, 30.6.2001, leg. Z. Palice 8206 & C. Printzen (PRA); Ibid.,
along a small creek S of summit, 40°57‘36.5“N, 41°07‘08.5“E, at forest edge (Picea orientalis, Fagus orientalis), on wood, alt. 1750m, 1.7.2001, leg. A. Guttová, J. Halda, Z .Palice
8208 & C. Printzen (PRA); Trabzon vilayet, Altındere valley ca. 19 km S of Maçka, S of
Sümelâ monastery, forest of Picea orientalis, 40°39‘40“N, 39°40‘20“E, on branch of Rhododendron sp., alt. 1450–1500m, 10.7.2001, leg. A. Guttová, J. Halda, Z. Palice & C. Printzen
(SAV); Artvin vilayet, pine-spruce forest around Karagöl lake, ca. 15 km NE of Şavşat village,
41°18‘35–45“N, 42°29‘05–15“E, on bark and wood of a stump, alt. 1500–1600m, 10.7.2001,
leg. A .Guttová, J. Halda, Z. Palice 8335, 8336 & C. Printzen (PRA).
Hypogymnia vittata VU (Obr. 2)
Je to jedna z našich najvzácnejších diskoviek. Najstaršie informácie o jej výskyte máme
od Hazslinského z okolia Prešova, Rožňavy a Kráľovej hole (Hazslinsky 1884) a z Vihorlatu
v blízkosti obce Jovsa (Szatala 1923). Väčšina údajov zo Slovenska pochádza z prvej polovice
20. storočia, ako napríklad Suzove, Timkóve, Gyelnikove, Lojkove a Andersove zbery z Vysokých Tatier (zhrnutie cf. Lisická 2005), či Suzove zbery z Veľkej Fatry (Lisická et al. 2008).
V druhej polovici 20. storočia túto diskovku zaznamenal Pišút v Nízkych Tatrách (Pišút 1962),
vo Vysokých Tatrách, v Poloninách (Pišút 1963, 1966), na Muránskej planine – na Kľaku
(Pišút 1971), v Oravských Beskydách – na Pilsku (Pišút 1974); Suza a Šmarda ju zaznamenali
v Tatrách (zhrnutie cf. Lisická 2005). Na konci osemdesiatych a v deväťdesiatych rokov 20.
storočia ju v Tatrách zaznamenali Lisická, Farkasová, Kyselová a Vězda (zhrnutie cf. Lisická
2005). Úbytok tohto druhu na Slovensku je zrejmý, na Pilsku tento taxón nebol potvrdený
(Slezáková 2006) a ďalšie recentné nálezy neexistujú. Jej výskyt je viazaný na prírode blízke,
vlhké smrečiny. Pri analýze stanovištných nárokov vo Švédsku sa H. vittata vyskytovala spolu
s ďalšími vzácnymi epifytickými makrolišajníkmi – ako sú Ramalina thrausta, Lobaria pulmonaria a Pseudocyphellaria crocata (cf. Hilmo et al. 2009). Druh je známy z Európy, Grónska, Severnej Ameriky, Afriky a Ázie (Alstrup et al. 2009, Miadlikowska et al. 2011). V PR
Fabova hoľa druh H. vittata rastie v starých porastoch na kmeňoch 140–150 ročných smrekov.
*Japewia subaurifera
Druh sa často nachádza sterilný. Na kôrovitej stielke tvorí hnedožlté, oranžovohnedé až
žltavozelené soraly. Sfarbením soralov ale i stanovištnými nárokmi sa J. subaurifera podobá
druhu Frutidella pullata. Oba sú časté v horskom pásme, líšia sa však chemicky. J. subaurifera môže, ale aj nemusí, obsahovať kyselinu lobariovú („lobaric acid“) a vždy viacero
farebných xantónov zvaných „subaurifera-unknown“, kým F. pullata obsahuje bezfarebné
substancie sféroforín a izosférovú kyselinu („isosphaeric acid“) (Tønsberg 1992). Preto sú
65
soraly J. subaurifera výrazne žlto sfarbené (po odstránení vonkajších hnedo sfarbených soralov). V závislosti na koncentrácii substancií tieto môžu reagovať po aplikácii KOH a C
oranžovo, zatiaľ čo soraly F. pullata s KOH nereagujú, prípadne sa sfarbujú slabo žltkasto.
Iný podobný druh, krásnica Caloplaca lucifuga, rastie v štrbinách drsnej kôry starých dubov
a ako sekundárne metabolity obsahuje anthrachinóny parietín a fallacinal (Czarnota 2009)
– preto reaguje s KOH červenofialovo. Japewia subaurifera rastie na borke rôznych listnatých
stromov s kyslou borkou, napr. Betula spp., Alnus incana alebo Sorbus aucuparia a ihličnanov. V našich zemepisných šírkach rastie predovšetkým na kôre a dreve ihličnanov, ako napr.
Picea abies, Pinus cembra (Tønsberg 1992, Palice 1999, Czarnota 2009), kde uprednostňuje
prirodzené stanovištia. Druh J. subaurifera je rozšírený v boreálnych lesoch severnej pologule, najmä v Škandinávii, Škótsku, na Islande, v Rusku (Republika Komi), v Estónsku, ako
aj v horských oblastiach Portugalska, Českej republiky, Rakúska a Turecka. Je známy aj zo
Severnej Ameriky, lokálne je častý v Japonsku (Czarnota 2009).
Ďalší preštudovaný materiál:
Muránska planina plateau: Mt. Kľak [1409] - N slope, just below the top, old managed spruce forest, N48°46.761‘, E019°57.975‘, on bark of Picea abies, alt. 1400–1405m, 25.5.2007,
leg. D. Blanár, A. Guttová, J. Halda & Z. Palice 11499 (PRA); Ibid.: Mt. Kľak [1409] - N
facing slopes, old Picea forest, N48°46.9‘ E019°58.03‘, on bark of Picea abies, alt. 1320m,
31.7.2008, leg. D. Blanár, P. Czarnota, A. Guttová, J. Halda & Z. Palice 12460 (PRA).
*Lecanora anoptizodes
Ide o málo známy, zjavne prevažne lignikolný taxón patriaci do skupiny Lecanora saligna. Mohol by byť zamieňaný s málo vyvinutými exemplármi druhov L. albellula, L. saligna
alebo L. anopta. Líši sa od nich morfologickými znakmi, predovšetkým celkovo menším habitom, relatívne skoro miznúcim stielkovým okrajom apotécií (okrem L. anopta a niektorých
foriem L. albellula) a relatívne úzkymi askospórami (okrem L. albellula). Jeden z autorov
(ZP) študoval niekoľko položiek pôvodného materiálu (syntypy) – bohatý exsikátový zber od
nemeckého Heidelbergu (Zwackh exsic. 451), na základe ktorých W. Nylander druh opísal.
V jednom z týchto zberov objavil i makrokonídie, ktoré sa bohato vyskytujú i u oboch prezentovaných exemplárov zo Slovenska. Slovenské exempláre korešpondujú s exsikátovými
položkami i v ostatných aspektoch, podobajú sa im aj ekologicky - pochádzajú z pionierskych
spoločenstiev na tvrdom dreve, kde sú pridružené ubikvistické druhy ako Trapeliopsis flexuosa či Micarea denigrata. Najdené makrokonídie sú silno zahnuté a nápadne dlhé (24 – 27 × 1,5
– 2 µm), septované (1 až 3 septá), zašpicatené. Viac-menej zodpovedajú opisu makrokonídií
nedávno opísaného taxónu Lecanora subsaligna M. Brand & Van den Boom (van den Boom a
Brand 2008). Či sú L. anoptizodes a L. subsaligna konšpecifické, to ukáže až dalšie štúdium.
V každom prípade slovenské zbery sa viac podobajú na exsikátový zber L. anoptizodes ako
holotypový materiál vyobrazený v práci van den Booma a Branda (2008). Chromatografia na
tenkej vrstve potvrdila u všetkých študovaných vzoriek prítomnosť izousnovej kyseliny. Najpríbuznejší taxón bude zrejme L. albellula, ktorý má podobne velké askospóry a ako jediný
v skupine takisto obsahuje septované makrokonídie – avšak menšie a s okrúhlymi koncami.
Ďalej má tento taxón zvyčajne celkovo väčší habitus a dobre vyvinutú stielku (van den Boom
& Brand 2008). Z tejto skupiny sú z Európy známe viaceré taxóny, ktoré neboli recentne
študované. Charakter stielky aj apotécií môže byť pri niektorých druhoch (napr. Lecanora
albellula v súčasnom poňatí) veľmi premenlivý (cf. Hedlund 1892). Túto skupinu bude nutné
v budúcnosti podrobiť dôkladnej taxonomickej revízii.
Ďalší preštudovaný materiál:
W Carpathians, Nízke Tatry Mts, Kráľova lehota - Svarín, a saw mill in the valley of Sva66
rinka brook, N49°00.39‘, E019°51.1‘, on wood of fence, alt. 710–720m, 28.7.2008, leg. P.
Czarnota, A. Guttová, J. Halda & Z. Palice 12247 (PRA).
*Lecanora phaeostigma
Drobná, ľahko prehliadnuteľná lekanora, ktorej dozreté apotéciá s redukovaným excipulom môžu pripomínať druhy Japewia tornoensis, Strangospora moriformis alebo Scoliciosporum chlorococcum. Často vytvára početné hnedočierne pyknidy (Czarnota 2009). V Poľsku
bol tento druh dlho známy len z historických publikácií. Recentný výskum zameraný na málo
známe taxóny rodu Lecanora poukazuje na fakt, že L. phaeostigma je v poľských Karpatoch
dosť častá (Czarnota et al. 2010) a podobne tomu bude zrejme aj na Slovensku. Dosiaľ od nás
existoval iba jeden publikovaný zber Lojku z Nízkych Tatier (Szatala 1932), ktorý bol prehliadnutý, a tak v zozname lišajníkov Slovenska chýba (Pišút et al. 1998). Zaradenie taxónu
do rodu Lecanora je formálne, mikroskopické znaky (napr. vrecká) aj obsahove látky sú pre
rod Lecanora a takisto i čelaď Lecanoraceae atypické. Tento taxón by mal byť v budúcnosti
preradený do samostatného rodu v rámci čeľade Fuscideaceae (Palice et al., nepubl.).
Ďalší preštudovaný materiál:
W Carpathians, Orava, Trstená: Suchá Hora, managed pine boggy forest N of the village,
N49°23.88‘, E019°47.43‘, on bark of Pinus sylvestris, alt. 740–745m, 21.5.2007, leg. A. Guttová, J. Halda & Z. Palice 11424, 11462 (PRA); Muránska planina plateau: nature reserve Veľká
Stožka, Mt. Kľak [1409] – the top plateau and N facing slopes above Machnatá cave, bark of
Picea abies and wood of snag of Larix decidua, alt. 1285–1405m, 25.5.2007, leg. D. Blanár, A.
Guttová, J. Halda & Z. Palice 11429, 11434, 11446, 11456, 11476 (PRA); Muránska planina plateau, Zlatno: Na Vrchoch, the plateau of the point 1016.3, managed fir-beech forest, N48°48.9‘
E020°05.1‘, on bark of Abies alba, alt. 1000–1010m, 22.5.2007, leg. A. Guttová, J. Halda & Z.
Palice 11449 (PRA); Muránska planina plateau: the Hrdzavá valley - „V machoch“ - NE part
of the peat-bog, N48°44.876‘, E019°59.830‘, on bark of young Larix decidua, alt. 710–720m,
23.5.2007, leg. D. Blanár, A. Guttová, J. Halda & Z. Palice 11477 (PRA).
*Micarea anterior
Drobný lišajník vytvárajúci endoxylickú alebo nenápadnú stielku, ktorá rastie na rozkladajúcom sa dreve stojacich aj spadnutých kmeňov či pňov v prirodzených, poloprirodzených
horských ihličnatých lesoch. Tento boreálno-montánny druh môže byť často prehliadaný. Dosiaľ sa udáva zo Škandinávie, Fínska, nemeckej časti Álp, zo Šumavy v Českej republike
a poľskej časti Karpát (Czarnota 2007).
*Micarea botryoides
Prevažne epipetrický a epibryofytický druh rastúci na kyslých skalných substrátoch – granitoch, metamorfovaných substrátoch, pieskovcoch. Uprednostňuje zatienené stanovištia. Zaznamenáva sa aj na kyslej borke ihličnanov (napr. Picea abies, Abies alba, Pinus sylvestris, P.
cembra) alebo listnatých stromov (napr. Sorbus aucuparia). Vzácne môže rásť aj na práchnivom dreve. Druh je známy z Európy, Taiwanu a Severnej Ameriky (Czarnota 2007).
*Micarea micrococca
Druh v minulosti synonymizovaný s častým a rozšíreným druhom M. prasina. Morfologicky je veľmi variabilný (Czarnota 2007). Formy s tmavými apotéciami boli nedávno priradené k taxónu M. byssacea, publikovaným aj zo Slovenska (Czarnota a Guzow-Krzemińska
2010). Detailným štúdiom morfologických znakov je možné identifikovať typické svetlé formy M. micrococca, ktoré sa vyznačujú olivovou stielkou so sivastými, plytko konvexnými,
67
adnátnymi apotéciami. Zbery z listnatých stromov alebo zbery porastené nelichenizovanými
riasami si vyžadujú štúdium chemizmu a potvrdenie prítomnosti kyseliny metoxymikareovej
(„methoxymicareic acid“, Czarnota 2007). M. prasina s. str. obsahuje kyselinu mikareovú
(„micareic acid“). Má výrazne vyvinutú stielku, belavosivé, svetlohnedé až takmer sivočierne,
konvexné až pologuľovité apotéciá. M. prasina rastie zvyčajne na pomerne rozloženom dreve
vo vlhkých lesoch a môže byť vzacnejším druhom ako M. micrococca, ktorá patrí k najhojnejším druhom rodu Micarea. Rastie na dreve, kôre a konárikoch v smrekových monokultúrach
a toleruje aj intenzívne lesnícke hospodárenie (van den Boom a Palice 2006).
Mycoblastus affinis CR
Epifytický lišajník boreálnych lesov severnej pologule. Na rozdiel od nasledujúceho druhu
M. sanguinarius nie je pigmentovaný. Zo Slovenska sú známe ojedinelé zbery z Vysokých
a Belianskych Tatier a Oravských Beskýd (Lisická 2005, Slezáková 2006).
Mycoblastus sanguinarius CR
Epifytický lišajník boreálnych lesov severnej pologule. V teréne ho rozoznáme napríklad
na základe prítomnosti charakteristického červeného pigmentu („rhodocladonic acid“) v pletivách pod apotéciom. Je známy zo Škandinávie, Grónska, Škótska a stredoeurópskych hôr,
z Ruska až od Ochotského mora, z Japonska a zo Severnej Ameriky (Spribille et al. 2011). Na
Slovensku je známy len z Oravských Beskýd (Babia hora – Szatala 1942, Pilska – Pišút 1972,
Slezáková 2006), z Veľkej Fatry (Lisická 1999, Lisická et al. 2008), Nízkych Tatier (Szatala
1942, Pišút 1962, Pišút 1970) a z Vysokých Tatier (Szatala 1942, Lisická 2005). Zaujímavá je
Szatalova sumarizácia výskytu druhu, v ktorej uvádza aj Lumnitzerove položky z Bratislavy
(Szatala 1942).
Usnea subfloridana CR § (Obr. 2)
Jeden zo vzácnejšie zaznamenávaných bradatcov v horských oblastiach Slovenska. Udáva
sa zo Západných (Pišút 2003, Lisická 2005), Belianskych aj Vysokých Tatier (Lisická 2005)
a z Vihorlatu (Servít a Nádvorník 1936). Recentne ho v Tatrách, Nízkych Tatrách, na Poľane,
vo Veporských vrchoch a v Spišsko-Gemerskom krase pozoroval Lukáč (2010).
Záver
V smrečinách študovaného územia Fabovej hole sme doteraz zaznamenali 164 druhov lišajníkov. Pripájame informáciu i o piatich druhoch lichenikolných húb – Arthonia digitatae,
Chaenothecopsis pusiola, Ch. viridireagens, Phaeopyxis punctum a Thelocarpon lichenicola,
a o jednom diskomycéte – druhu Sarea difformis. Zoznam zahŕňa širokú škálu druhov charakteristických pre (polo)prirozené smrečiny, tak epifytických, ako i lignikolných (rastúcich
na dreve v rôznom stupni rozkladu), ďalej saxikolných (rastúcich na skalách) a terestrických.
Sú to druhy, ktoré sa na Slovensku v súčasnosti vyskytujú už len obmedzene, v horských
oblastiach, v zachovaných lesných porastoch (najmä druhy s kategóriou ohrozenosti CR –
kriticky ohrozený a EN – ohrozený a druhy chránené zákonom, ale i bežnejšie sa vyskytujúce
druhy). K najvýznamnejším a najhodnotnejším druhom z hľadiska biologickej hodnoty a bio
diverzity patria epifyty Alectoria sarmentosa, Hypogymnia vittata, Gyalideopsis helvetica,
Mycoblastus affinis či M. sanguinarius. Vyskytujú sa tu sporadicky. Miestami sú smreky hojne
porastené obzvlášť nápadnými zástupcami rodov Bryoria, zriedkavejšie i Usnea. Ich visiace
kríčkovité stielky charakteristicky dotvárajú obraz prirodzenej smrečiny. Absencia niektorých
charakteristických sprievodcov a zaroveň indikátorov horských smrekových lesov (napr. Le68
canactis abietina) napovedá, že kontinuita študovaného smrekoveho lesa mohla byť narušená.
V súčasnosti sa nám nepodarilo potvrdiť prítomnosť významných druhov ako Lobaria pulmonaria, Evernia divaricata či Ramalina thrausta. Zaujímavé je pretrvávanie acidofilného,
toxitolerantného druhu Lecanora conizaeoides, ktorý sa hojne vyskytoval v strednej Európe
v druhej polovici 20. storočia ako reakcia na ovzdušie znečistené najmä SO2. Na základe
recentných informácií o epifytickej lichenoflóre smrečín patria k najzachovalejším smrečiny
Pilska v Oravských Beskydách. Z významných druhov tu rastú Alectoria sarmentosa, Anzina
carneonivea, Bryoria bicolor, B. fuscescens s. lat., B. implexa, B. nadvornikiana, Mycoblastus
affinis, M. alpinus, M. sanguinarius, Sphaerophorus globosus a zástupcovia rodu Usnea (Slezáková 2006).
Lišajníky sú dôležitými komponentmi lesných ekosystémov a plnia v nich viacero základných ekologických funkcií. Absorbujú zrážky (dážď, hmly, sneh) a spomaľujú odtok vody
z lesov. Terestrické druhy prispievajú k redukovaniu erózie a procesov, ktoré vymývajú z pôdy
živiny. Lišajníky s fotosyntetickým partnerom cyanobaktériou fixujú atmosférický dusík, ktorý je vďaka nim ďalej dostupný pre ďalšie organizmy. Fragmentácia lesných porastov a znižovanie krajinnej diverzity negatívne ovplyvňuje abundanciu epifytov. Jej primárnym dôvodom
je ich pomalý rast, pomalé šírenie a silná závislosť na prítomnosti vhodného substrátu. Pri
experimentálnych prácach v Škandinávii sa ukázalo, že 63 rokov je minimálna doba, keď
sa v lese znova začína akumulovať biomasa lišajníkov (Horstkotte et al. 2011). Vrcholová
smrečina Fabovej hole predstavuje aj po veterných kalamitách – prirodzených disturbanciách
– jedno z dôležitých refúgií pre na Slovensku vzácne a inde v Európe ubúdajúce epifytické
lišajníky. Územie stále oplýva pestrou škálou biotopov (skaly, suché stojace stromy, spadnuté
stromy v rôznom štádiu rozkladu, pne), ktoré môžu využívať pre stabilitu celého lesného ekosystému terestrické, skalné i lignikolné lišajníky. Ponechanie tohto územia v najvyššom stupni
ochrany je jedinou možnosťou, ako aktívne prispieť k zachovaniu jeho súčasnej biodiverzity,
vďaka ktorej by tento ekosystém mohol aj naďalej poskytovať všetky svoje služby.
Obr. 1. Situačná mapa NP Muránska planina a študovaného územia masívu Fabovej hole.
Fig. 1. Map of the Muránska Planina National Park and of the studied area at Fabova hoľa massif.
69
Obr. 2. Výskyt druhov Alectoria sarmentosa, Cetraria islandica, Hypogymna vittata, Ramalina fraxinea
a Usnea subfloridana na študovanom území v PR Fabova hoľa.
Fig. 2. Occurrence of the species Alectoria sarmentosa, Cetraria islandica, Hypogymna vittata, Ramalina fraxinea and Usnea subfloridana at the studied area at Fabova hoľa NR.
70
Poďakovanie
Štúdiu podporili projekty VEGA 2/0071/10, OTKA K81232, RVO 67985939, program
NAKI Ministerstva kultúry ČR (grant DF12P01 OVVO25) a mobilitný projekt v rámci Medziakademickej dohody o spolupráci SAV a AV ČR na obdobie 2012 – 2014, prioritná téma
Inventarizácia lichenizovaných húb významných biotopov na Slovensku a v Českej republike.
Za spoločnosť v teréne ďakujeme V. Slezákovej-Orthovej†, A. Lackovičovej, S. Belánovej, K.
Piknovej a I. Černajovej.
Literatúra
ALSTRUP, V., KOCOURKOVÁ, J., KUKWA, M., MOTIEJŪNAITĖ, J., VON BRACKEL,
W., SUIJA, A., 2009: The lichens and lichenicolous fungi of South Greenland. Folia
Cryptog. Estonica, 46: 1 – 24.
ANONYM [= Lesoprojekt Zvolen, pobočka Zvolen], 1999a: Lesný hospodársky celok
Michalová. Porastová mapa. List č.: 5. 1 : 10 000. Lesoprojekt Zvolen, Zvolen.
ANONYM [= Lesoprojekt Zvolen, pobočka Zvolen], 1999b: Lesný hospodársky celok
Michalová. Porastová mapa. List č.: 3 4 6. 1 : 10 000. Lesoprojekt Zvolen, Zvolen.
ANONYM [= Lesoprojekt Zvolen, pobočka Zvolen], 2003: Lesný hospodársky celok Tisovec.
Porastová mapa. List č.: 1. 1 : 10 000. Lesoprojekt Zvolen, Zvolen.
ANONYM [= Lesoprojekt Zvolen, pobočka Zvolen], 2003: Lesný hospodársky celok
Závadka. Porastová mapa. List č.: 3. 1 : 10 000. Lesoprojekt Zvolen, Zvolen.
BIELCZYK, U., LACKOVIČOVÁ, A., FARKAS, E., LŐKÖS, L., BREUSS, O.,
KONDRATYUK, S. YA., 2004: Checlist of lichens of the Western Carpathians. W.
Szafer Institute of Botany, Polish Academy of Sciences, Kraków, 181 p.
CAMPBELL, J. , COXSON, D. S., 2001: Canopy microclimate and arboreal lichen loading in
subalpine spruce–fir forest. Can. J. Bot., 79: 537 – 555.
CULBERSON, C. F., 1972: Improved conditions and new data for the identification of lichen
products by a standardized thin-layer chromatographic method. J. Chromatogr., 72:
113 – 125.
CULBERSON, C. F., 1974: Conditions for the use of Merck silica gel 60 F254 plates in the
standardized thin-layer chromatographic technique for lichen products. J. Chromatogr.,
97: 107 – 108.
CULBERSON, C. F., CULBERSON, W. L., JOHNSON, A., 1981: A standardized TLC
analysis of β-orcinol depsidones. Bryologist, 84: 16 – 29.
CULBERSON, C. F., JOHNSON, A.,1982: Substitution of methyl tert.-butyl ether for diethyl
ether in the standardized thin-layer chromatographic method. J. Chromatogr., 238:
483 – 487.
CZARNOTA, P., 2007: The lichen genus Micarea (Lecanorales, Ascomycota) in Poland.
Polish Bot. Studies, 23: 1 – 199.
CZARNOTA, P., 2009: Japewia tornoensis and further localities of J. subaurifera found in the
Carpathians. Acta Mycol., 44: 259 – 264.
CZARNOTA, P. , GUZOW-KRZEMIŃSKA, B., 2010: A phylogenetic study of the Micarea
prasina group shows that Micarea micrococca includes three distinct lineages.
Lichenologist, 42: 7 – 21.
CZARNOTA, P., OSYCZKA, P., KOWALEWSKA, A., 2010: Status of some poorly known
lichen species from the genus Lecanora (lichenizedAscomycota) in Poland. HYPERLINK
“http://www.ingentaconnect.com/content/mtax/mt;jsessionid=f9e8mgel8tmjl.
alice”Mycotaxon, 113: 449 – 462.
71
DAXNER, M., 2012: Realizačný projekt opatrení na zabránenie šírenia a premnoženia
podkôrneho hmyzu z chráneného územia s 5. stupňom ochrany. PR Fabova hoľa, časť
Lesy SR š.p., OZ Čierny Balog, LS Michalová. Rok 2013. Projekt, 8 s. + 4 prílohy.
In: Pepich, M.: Realizačný projekt opatrení na zabránenie šírenia a premnoženia
podkôrneho hmyzu z chráneného územia s 5. stupňom ochrany, PR Fabova hoľa,
časť LSR š.p., OZ Čierny Balog, LS Michalová (rok 2013) – zaslanie. List číslo
52647/2012-1492 z 12.9.2012, ms. (Depon. in Správa NP Muránska planina, Revúca).
ESSEEN, P.-A., 2006: Edge influence on the old-growth forest indicator lichen Alectoria
sarmentosa in natural ecotones. J. Veg. Sci., 17: 185 – 194.
FERIANC, O., 1975: Slovenské mená hmyzu. Bratislava, Veda, Vydavateľstvo Slovenskej
akadémie vied, 308 s.
HAUCK, M., 2008: Susceptibility to acidic precipitation contributes to the decline of the
terricolous lichens Cetraria aculeata and Cetraria islandica in central Europe.
Environ. Poll., 152: 731 – 735.
HAZSLINSKY, F., 1884: A Magyar birodalom zuzmó-flórája. Kir. Magyar. Term. Társ. Évk.
(Budapest), 304 s.
HEDLUND, T., 1892: Kritische Bemerkungen über einige Arten der Flechtengattungen
Lecanora, Lecidea und Micarea. Bih. Kungl. Sv. Vet.-Akad. Handl., ser. III, 18/3: 1
– 104.
HERMANSSON, J., 2006: Nya lavar för Dalarna. Trollius, 37: 20 – 30.
HILMO, O., HOLIEN, H., HYTTEBORN, H., ELY-AALSTRUP, H., 2009: Richness of
epiphytic lichens in differently aged Picea abies plantations situated in the oceanic
region of Central Norway. Lichenologist, 41: 97 – 108.
HOLMGREN, P. K., HOLMGREN, N. H. & BARNETT, L., 1990: Index herbariorum. Part I:
The herbaria of the world. Regnum Veg., 120: 1 – 693.
HORSTKOTTE, T., MOEN, J., LÄMÅS, T., HELLE, T., 2011: The Legacy of Logging
Estimating Arboreal Lichen Occurrence in a Boreal Multiple-Use Landscape on a Two
Century Scale. PLoS ONE 6(12): e28779. doi:10.1371/journal.pone.0028779.
JAKUŠ, R., 2006: Štúdia o dopade rôznych variant prístupu ku vetrovej kalamite z novembra
2004 v PR Fabova hoľa. Reussia, 3(2): 127 – 140.
JANČOVIČOVÁ, S., MIŠÍKOVÁ, K., GUTTOVÁ, A., BLANÁR, D., 2011: The ecological
knowledge on Crepidotus kubickae – a case study from central Slovakia. Czech Mycol.,
63: 215 – 241.
JAROLÍMEK, I., ŠIBÍK, J., HEGEDÜŠOVÁ, K., JANIŠOVÁ, M., KLIMENT, J., KUČERA,
P., MÁJEKOVÁ, J., MICHÁLKOVÁ, D., SADLOŇOVÁ, J., ŠIBÍKOVÁ, J.,
ŠKODOVÁ, I, UHLÍŘOVÁ, J., UJHÁZY, K., UJHÁZYOVÁ, M., VALACHOVIČ,
M., ZALIBEROVÁ, M., 2008: A list of vegetation units of Slovakia In: Jarolímek, I.,
Šibík, J.(ed.): Diagnostic, constant and dominant species of the higher vegetation units
of Slovakia. Bratislava, Veda, s. 295 – 329.
KLINEC, A., 1976: Geologická mapa Slovenského rudohoria a Nízkych Tatier (Slovenské
rudohorie – stred, Nízke Tatry – východ), 1 : 50 000. Bratislava, Geologický ústav
Dionýza Štúra.
KORDOVÁNER, J. (ed.), 2003: Veporské vrchy, 1 : 50 000. Turistická mapa. 3. vyd.
Harmanec, VKÚ, a .s., Edícia turistických máp 1 : 50 000 .
KUBANDA, S., 2012: Návrh projekt opatrení na ochranu lesa proti šíreniu škodlivých
činiteľov z územia s piatym stupňom ochrany pre rok 2013. PR Fabova hoľa. Projekt,
7 s., ms. (Depon. in Správa NP Muránska planina, Revúca).
LACKOVIČOVÁ, A., 2003: Súhrn doplnkov k zoznamu a bibliografii lišajníkov Slovenska.
72
Bull. Slov. Bot. Spoločn. (Bratislava), 25: 17 – 29.
LISICKÁ, E., 1980: Flechtenfamilie Umbilicariaceae Fée in der Tschechoslowakei. Biologické
Práce SAV, 26(4): 1 – 152.
LISICKÁ, E., 1999: Príspevok k poznaniu lišajníkov Veľkej Fatry. Zborn. Slov. Nár. Múz.,
Prír. Vedy, 45: 7 – 16.
LISICKÁ, E., LACKOVIČOVÁ, A., 1999: Predbežný zoznam lichenikolných húb Slovenska.
In: Zborník referátov zo 7. zjazdu SBS pri SAV Hrabušice – Podlesok 21. – 25. júna
1999, Spišská Nová Ves, s. 201 – 203.
LISICKÁ, E., 2005: The lichens of the Tatry Mountains. Bratislava, Veda.
LISICKÁ, E., PIŠÚT, I., KLIMENT, J., 2008: Lišajníky. In: Kliment, J. (ed): Príroda Veľkej
Fatry. Lišajníky, machorasty, cievnaté rastliny. Bratislava, Vydavateľstvo Univerzity
Komenského, s. 33 – 62.
LIŠKA, J., PIŠÚT, I., 1995: Lišajníky. In: Kotlaba, F. (ed): Červená kniha ohrozených
a vzácnych druhov rastlín a živočíchov SR a ČR. Sinice a riasy, huby, lišajníky,
machorasty. Bratislava, Príroda a. s., s. 120 – 156.
LUKÁČ, M., 2010: Contribution to the genus Usnea (Parmeliaceae) in Slovakia III:
apotheciate specimens of U. filipendula, U. florida, U. intermedia and U. subfloridana.
Acta Fac. Pharm. Univ. Com., 57: 1 – 11.
MARHOLD, K. et al., 1998: Papraďorasty a semenné rastliny. In: Marhold, K. a Hindák,
F. (ed.): Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska. Checklist of non–vascular and
vascular plants of Slovakia. Bratislava, Veda, s. 333 – 687.
MAZÚR, E., LUKNIŠ, M. 1980: Geomorfologické jednotky, 1:500 000, mapa IV/16. In:
Mazúr, E., Lenko, D., Kelemen, A., Jakál, J., Bartoš, A., Bašovský, O., Glosik, J.,
Hajčíková, M., Ivanička, K., Jurigová, M., Kmeťko, P., Kvitkovič, J., Lukniš, M.,
Matula, Z., Michalec, I., Paxa, J., Plesník, P., Pravda, J., Štecher, D., Verešík, J.,
Zelenský, K., Žemla, E. , Žudel, J. (ed.): Atlas Slovenskej socialistickej republiky.
Bratislava, Slovenská akadémia vied a Slovenský úrad geodézie a kartografie, s.
54 – 55.
MIADLIKOWSKA, J., SCHOCH, C. L., KAGEYAMA, S. A., MOLNAR, K., LUTZONI,
F., MCCUNE, B., 2011: Hypogymnia phylogeny, including Cavernularia, reveals
biogeographic structure. Bryologist, 114: 392 – 400.
NÁDVORNÍK, J., 1942: Systematische Übersicht der mitteleuropäischen Arten der
Flechtenfamilie Caliciaceae. Studia Botanica Čechica, 5: 6 – 46.
PALICE, Z., 1999: New and noteworthy records of lichens in the Czech Republic. Preslia,
71: 289 – 336.
PALICE, Z., GUTTOVÁ, A., HALDA, J. P., 2006: Lichens new for Slovakia collected in the
National Park Muránska planina (W Carpathians). In: Lackovičová, A., Guttová, A.,
Lisická, E., Lizoň, P. (ed.): Central European lichens – diversity and threat. Ithaca,
Mycotaxon Ltd., p. 179 – 192.
PIŠÚT, I., 1962: Doplnky k poznaniu lišajníkov Slovenska II. Zborn. Slov. Nár. Múz., Prír.
Vedy, 8: 95 – 100.
PIŠÚT, I., 1963: Príspevok k poznaniu lišajníkov Slovenska III. Acta Fac. Rerum Nat. Univ.
Comen., Bot., 8: 359 – 364.
PIŠÚT, I., 1966: Doplnky k poznaniu lišajníkov Slovenska 4. Zborn. Slov. Nár. Múz., Prír.
Vedy, 12: 57 – 61.
PIŠÚT, I., 1969: Die Arten der Flechtengattung Collema G. H. Web. in der Slowakei. Zborn.
Slov. Nár. Múz., Prír. Vedy, 14(2): 5 – 72.
PIŠÚT, I., 1970: Doplnky k poznaniu lišajníkov Slovenska 6. Zborn. Slov. Nár. Múz., Prír.
73
Vedy, 16: 31 – 40.
PIŠÚT, I., 1971: Lichenes Slovakiae exsiccati, editi a Museo nationali slovaco, Bratislava.
Fasc. VIII. (no. 176 – 200), p. 1 – 7.
PIŠÚT, I., 1972: Lichenes Slovakiae exsiccati, editi a Museo nationali slovaco, Bratislava.
Fasc. IX. (n. 201 – 225), p. 1 – 7.
PIŠÚT, I., 1974: Doplnky k poznaniu lišajníkov Slovenska VII. Zborn. Slov. Nár. Múz., Prír.
Vedy, 20: 37 – 40.
PIŠÚT, I., 2003: Nachträge zur Kenntnis der Flechten der Slowakei 17. Acta Rer. Natur. Mus.
Nat. Slov., 49: 27 – 32.
PIŠÚT, I., GUTTOVÁ, A., LACKOVIČOVÁ, A., LISICKÁ, E., 1998. Lichenizované huby
(lišajníky) – Lichen-forming fungi (lichens). In: Marhold, K. a Hindák, F. (ed.):
Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska. Checklist of non-vascular and vascular
plants of Slovakia. Bratislava, Veda, s. 229 – 295.
PIŠÚT, I., GUTTOVÁ, A., LACKOVIČOVÁ, A., LISICKÁ, E., 2001: Červený zoznam
lišajníkov Slovenska (december 2001). Ochr. Prír., (Suppl.) 20: 23 – 30.
SERVÍT, M., NÁDVORNÍK, J., 1936: Flechten aus der Čechoslovakei. V. Karpathorussland.
Věstn. Král. Čes. Spol.. Nauk, Tř. Mat.-Přír., 1935(9): 1 – 24.
SLEZÁKOVÁ, V., 2006: Lichenological finds in Pilsko Nature Reserve and its surroundings
(NW Slovakia). In: Lackovičová, A., Guttová, A., Lisická, E., Lizoň, P. (ed.): Central
European lichens – diversity and threat. Ithaca, Mycotaxon Ltd., p. 337 – 351.
SPRIBILLE, T., BJÖRK, C. R. 2008: New records and range extensions in the North American
lignicolous lichen flora. Mycotaxon, 105: 455 – 468.
MAYRHOFER, H., 2011: A phylogenetic analysis of the boreal lichen Mycoblastus
sanguinarius (Mycoblastaceae, lichenized Ascomycota) reveals cryptic clades
correlated with fatty acid profiles. Mol. Phylog.. Evol., 59: 603 – 614.
SPRIBILLE, T., PERÉZ-ORTEGA, S., TØNSBERG, T., SCHIROKAUER, D., 2010: Lichens
and lichenicolous fungi of the Klondike Gold Rush National Historic Park, Alaska, in
a global biodiversity context. Bryologist, 113: 439 – 515.
SUZA, J., 1944: O povaze výskytu a rozšíření některých epifytických lišejníků v Karpatech.
Věstn. Král. Čes. Společ. Nauk, Praha, 1943(12): 1 – 59.
SUZA, J., 1949: Lišejníky Slovenského Rudohoří. Práce Morav.-Slez. Akad. Věd. Přír., 21:
1 – 22.
SUZA, J., 1950: Lišejníky Muráňské vysočiny a Slovenského krasu. Práce Morav.-Slez. Akad.
Věd. Přír., 22: 183 – 210.
STEVENSON, S. K., COXSON, D. S., 2007: Arboreal forage lichens in partial cuts –
a synthesis of research results from British Columbia, Canada. Rangifer, 17: 155 – 165.
SZATALA, Ö., 1923: Újabb adatok Ungmegyie zuzmóflorájának ismeretéhez. Mag. Bot.
Lap., 21(1922): 33 – 63.
SZATALA, Ö., 1932: Lojka Hugó hagyatékának zuzmoi. Lichenes a divo H. Lojka relictae.
Mag. Bot. Lap., 31: 67 – 126.
SZATALA, Ö., 1942: Lichenes Hungariae. III. Gymnocarpeae (Cyclocarpineae: Peltigeraceae
– Lecideaceae). Magyarország zuzmóflórája. Folia Crypt., 2: 267 – 460.
TARÁBEK, K., 1980: Klimatickogeografické typy, 1:1 000 000, mapa V/43. In: Mazúr, E.,
Lenko, D., Kelemen, A., Jakál, J., Bartoš, A., Bašovský, O., Glosik, J., Hajčíková,
M., Ivanička, K., Jurigová, M., Kmeťko, P., Kvitkovič, J., Lukniš, M., Matula, Z.,
Michalec, I., Paxa, J., Plesník, P., Pravda, J., Štecher, D., Verešík, J., Zelenský, K.,
Žemla, E., Žudel, J. (ed.): Atlas Slovenskej socialistickej republiky. Bratislava,
Slovenská akadémia vied a Slovenský úrad geodézie a kartografie, s. 64.
74
TØNSBERG, T., 1992: The sorediate and isidiate, corticolous, crustose lichens in Norway.
Sommerfeltia, 14: 1 – 331.
VAN DEN BOOM, P. P. G., BRAND, A. M. 2008: Some new Lecanora species from western
and central Europe, belonging to the L. saligna group, with notes on related species.
Lichenologist, 40: 465 – 497.
VAN DEN BOOM, P. P. G., PALICE, Z., 2006: Some interesting lichens and lichenicolous
fungi from the Czech Republic. Czech Mycol., 58: 105 – 116.
VAN DEN BOOM, P. P. G., VĚZDA, A., 2000: Gyalideopsis helvetica, a new lichen species
from Central Europe. Österr. Z. Pilzk., 9: 27 – 30.
Adresy autorov:
Mgr. Anna Guttova, PhD., Botanický ústav SAV, Dúbravská cesta 9, SK-845 23 Bratislava,
e-mail: anna.guttova@savba.sk;
RNDr. Zdeněk Palice, PhD. Botanický ústav AV ČR, CZ-252 43 Průhonice; Katedra botaniky
PřF UK, Benátská 2. 128 01 Praha, Česká republika, e-mail: zdenek.palice@ibot.cas.cz;
Ing. Paweł Czarnota, PhD. Katedra Agroekologii i Architektury Krajobrazu, Wydział Biologiczno-Rolniczy, Uniwersytet Rzeszowski, Ćwiklińskiej 2, 35–601 Rzeszów; Gorczański Park
Narodowy, Poręba Wielka 590, 34–735 Niedźwiedź, Poľsko, e-mail: pawczarnota@poczta.
onet.pl;
RNDr. Josef P. Halda, PhD. Muzeum a galerie Orlických hor, Jiráskova 2, 516 01 Rychnov
nad Kněžnou, Česká republika, e-mail: halda@jjh.cz;
PharmDr. Miloš Lukáč, Phd. Katedra chemickej teórie liečiv, Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského, Kalinčiakova 8, SK-832 32 Bratislava, e-mail: lukac@fpharm.uniba.sk;
Mgr. Jiří Malíček, Katedra botaniky PřF UK, Benátská 2. 128 01 Praha, Česká republika,
e-mail: jmalicek@seznam.cz;
Ing. Drahoš Blanár, Správa NP Muránska planina, J. Kráľa 12, 050 01 Revúca, e-mail:
drahos.blanar@sopsr.sk.
75
76
Paweł Czarnota