Pokazené jablká? Niektoré choroby vzniknú na strome, iné sa prejavia počas skladovania

Dostali ste chuť na jablká z pivnice, ale pokazili sa? Toto všetko môže byť príčinou

Pri zbere si ich často nevšimnete! Prepuknú až počas skladovania v pivnici

Lucia Sedláček Harničárová

Na dosiahnutie čo najdlhšej čerstvosti uskladnených jabĺk je okrem šetrného zberu dôležité úrodu správne uskladniť. Vytriedené ovocie preto uložte do chladnej miestnosti, ktorá však v zime nepremŕza. Najideálnejšia je zapustená pivnica pod povrchom terénu, ktorá zaručí stabilnú teplotu a relatívne vysokú vzdušnú vlhkosť.&nbsp;

Väčšina zimných odrôd dobre znáša uskladnenie pri 0 až 2 °C, pričom vydržia 4 až 7 mesiacov. Vo všeobecnosti však nič nepokazíte teplotou 2 až 4 °C, na jar okolo 6 °C, ale nie viac ako 8 °C. Optimálna vzdušná vlhkosť je 80 až 90 percent.

Hoci treba skladovacie priestory vetrať, aby sa odstránili vodné pary, oxid uhličitý a etylén, intenzitu vždy zvážte podľa rozdielu teplôt vonkajšieho a vnútorného prostredia. Vetrajte len vtedy, keď je vonku chladnejšie ako v pivnici. Pri silných mrazoch vetracie otvory radšej dobre utesnite. Dôležité je, aby teplota aj vlhkosť vzduchu v skladovacom priestore boli čo najstabilnejšie, pretože rosenie plodov a stien skladu vytvára vhodné podmienky na vznik a šírenie skladových chorôb.

Je najnebezpečnejšia hubová choroba jabĺk ako na stromoch, tak aj v skladoch. Huba Monilinia fructigena napáda plody hlavne v mieste mechanického poškodenia či poškodenia hmyzom, napríklad obaľovačmi. Prezimuje v mumifikovaných plodoch alebo v napadnutých orgánoch rastlín. Počas vegetácie sa rozširuje za daždivého a vlhkého počasia.

Ako ju spoznáte: Na napadnutých plodoch sa tvoria hnedé škvrny, dužina hnedne a hnilobe rýchlo podlieha celé jablko. Neskôr sa na povrchu hnijúceho pletiva objavujú krémovo sfarbené drobné vankúšiky, zvyčajne usporiadané v sústredných kružniciach ─ hnedá forma hniloby.

Rozvoj choroby pokračuje v&nbsp;skladoch, kde v tme niekedy vzniká čierna forma moníliovej hniloby. Zhnité jablká sú čierne, lesklé a&nbsp;kožovité, postupne sa scvrkávajú. Na povrchu pokožky sa na rozdiel od hnedej formy väčšinou netvoria žiadne útvary.

Ochrana: Počas celého roku dôsledne odstraňujte zo stromov napadnuté a mumifikované plody. Zvoľte vhodnú biologickú či chemickú ochranu proti škodcom, hlavne obaľovačom. Plody zberajte opatrne a&nbsp;vyvarujte sa poškodenia šupky. Pred uskladnením ich vytrieďte. V&nbsp;skladoch a&nbsp;pivniciach vetrajte tak, aby ste bránili vysokej vlhkosti a&nbsp;ovlhčeniu, prípadne kondenzácii vody na plodoch. Počas celého obdobia skladovania hnijúce jablká pravidelne odstraňujte, aby sa hniloba nešírila. Chemická ochrana proti chrastavosti plodov vykonaná 3 až 4 týždne pred zberom účinkuje aj proti monilióze. Preventívne opatrenia a&nbsp;ochrana proti škodcom by však v&nbsp;záhradách mali stačiť.

Túto&nbsp;fyziologickú chorobu vyvoláva komplex faktorov. Najviac postihuje odrody ‘Jonathan’, ‘Reneta’, ‘Golden Delicious’, ‘Starkinson’. Hoci sa prejavuje hlavne v skladoch pri vyššej teplote, môže sa vyskytnúť aj na stromoch, ak plody nepozberáte v správnom termíne. Chorobu vyvolávajú aj vysoké dávky dusíkatých hnojív, hlavne v&nbsp;suchom lete neskorá závlaha a nesprávne ochladzovanie plodov. Jablká obraté v správnom termíne a rýchlo schladené postihuje škvrnitosť len výnimočne.

Ako ju spoznáte: Na plodoch sa tvoria malé, tmavofialové škvrny veľké 1 až 3 mm. Najskôr sú ploché, neskôr mierne vpadnuté. Dužina pod nimi tmavne a&nbsp;získava špongióznu až hubovitú konzistenciu. Škvrny sa najčastejšie objavujú na červeno sfarbenej časti plodu a&nbsp;postupne sa zväčšujú.

Ochrana: Správny termín zberu, vyvážená výživa,&nbsp;pravidelná závlaha. Pri uskladnení treba plody dostatočne rýchlo ochladiť a&nbsp;skladovať v&nbsp;optimálnych podmienkach. V&nbsp;prípade pravidelného a&nbsp;intenzívneho výskytu uprednostnite odrody, ktoré choroba v&nbsp;danej lokalite postihuje menej.

Chorobu spôsobuje huba Glomerella cingulata (Gloeosporium fructigenum), ktorá napáda plody hlavne v&nbsp;druhej polovici skladovacieho obdobia. Počas vegetácie podporuje infekciu daždivé počasie, fyziologický stres, živočíšne škodce, iné hubové choroby a hlavne neopatrný zber a&nbsp;poškodenie plodov. Typický je jej výskyt na žltých odrodách, ako je ‘Golden Delicious’.

Ako ju spoznáte: Na napadnutých jablkách sa tvoria hnedé škvrny, ktoré sa rýchlo prehlbujú. Postupom času celé plody mumifikujú. Sú horké, niekedy i v&nbsp;častiach bez priameho poškodenia. Huba neskôr na povrchu plodov sporuluje vo forme drobných tmavých útvarov, ktoré sa zvyčajne tvoria v&nbsp;strede hnilobnej škvrny.

Ochrana: Dobrá agrotechnika, ošetrovanie stromov počas vegetácie, opatrný zber, uskladňovanie nepoškodených plodov, pravidelná kontrola a&nbsp;odstraňovanie napadnutých jabĺk počas skladovania. Je známe, že chemická ochrana proti chrastavosti potláča aj výskyt horkej hniloby. Preto v&nbsp;lokalitách a&nbsp;rokoch s&nbsp;pravidelným výskytom a pri náchylných odrodách stojí za zváženie, hlavne v&nbsp;druhej polovici leta, keď infekcie vznikajú.

Hlavnou príčinou vzniku je okrem vplyvu ročníka aj nevyrovnaná výživa, veľké výkyvy nočných a denných teplôt, neskorý zber plodov či skladovanie vo vlhkých pivniciach. Na poškodenie sú náchylné hlavne odrody ‘Clivia’, ‘Starking’, ‘Ontario’, ‘Gloster’, ‘Coxova reneta’.

Ako ju spoznáte: Na povrchu plodu sa objavia tmavozelené vodnaté škvrny. Typické symptómy však môžete pozorovať až po jeho prerezaní. Nájdete ostrovčeky sklovitej, priezračnej dužiny. Škvrny sa spočiatku objavujú len okolo jadrovníka, neskôr aj pod šupkou a&nbsp;v&nbsp;celej dužine. Často sú vyplnené vodou, ktorá pri rozkrojení vyteká, dužina je tvrdšia a jablká ťažšie.

Ochrana: Vyvarujte sa všetkých spomínaných faktorov, ktoré majú vplyv na vznik sklovitosti. Náchylné na ňu sú odrody menej vhodné na dlhšie skladovanie. Rýchlo sa kazia, preto ich prednostne zužitkujte.

Horká škvrnitosť (pehavosť, pehovitosť)&nbsp;

Ide o fyziologickú chorobu, ktorá má viacero príčin (deficit pôdnej vlahy súčasne s vysokou teplotou a nízkou vzdušnou vlhkosťou, nadbytok dusíka, nedostatok draslíka), ale najdôležitejšou je nedostatok vápnika. Prejavuje sa najmä na veľkých a nedozretých plodoch alebo na takých, ktoré narástli na mladých, ešte slabo rodiacich či príliš zrezaných stromoch, alebo na jablkách obratých z vrchnej časti koruny. Prejav choroby v&nbsp;skladoch a&nbsp;pivniciach podporuje vyššia teplota a nižšia vlhkosť.

Ako ju spoznáte: Horká škvrnitosť sa na povrchu jabĺk prejavuje mierne vpadnutými okrúhlymi škvrnami s priemerom 2 až 3 mm. Roztrúsené sú hlavne na vrchnej strane plodov a často iba na jednej polovici. Spravidla sú hnedé, ale závisí to od farby plodu. Poškodené pletivá majú hubovitú konzistenciu a horkú chuť. Škvrny sa môžu objaviť už na strome, častejšie však približne 4 až 6 týždňov po zbere.

Ochrana: Spočíva v komplexe opatrení, medzi ktorými má popredné miesto vyvážené hnojenie dusíkatými a&nbsp;draselnými hnojivami, najmä na ľahkých a&nbsp;humóznych pôdach. Do podmienok so silným výskytom choroby a&nbsp;s&nbsp;vysokou zásobou draslíka v&nbsp;pôde neodporúčame vysádzať náchylné odrody (‘Coxova reneta’, ‘Dukát’, ‘Šampion’, ‘Clivia’, ‘James Grieve’, ‘Rubín’, ‘Melrose’...). Ak už takú v&nbsp;záhrade máte, hlbokým zimným rezom správne nastavte rovnováhu medzi rastom a&nbsp;rodivosťou. Stromy treba optimálne zavlažovať, rizikové odrody opakovane ošetrovať listovými hnojivami s obsahom vápnika, a to minimálne 4- až 5-krát v 14- až 20-dňových intervaloch, približne od polovice júla. Jablká zberajte v optimálnom termíne zrelosti.

Nebezpečenstvo tejto hniloby nespočíva len v&nbsp;priamej strate na plodoch, ale huba do nich vylučuje karcinogénny mykotoxín patulín. Preto aj slabo napadnuté plody nie je vhodné konzumovať alebo skrmovať zvieratami. K napadnutiu dochádza počas zberu alebo krátko po ňom, obvykle cez mechanické poranenia. Infekcia sa šíri priamym kontaktom, spórami z iných napadnutých plodov alebo z kontaminovaných skladových priestorov.

Ako ju spoznáte: Na skladovaných jablkách sa začína prejavovať v podobe malých, vodnatých svetlohnedých škvŕn, ktoré sa zľahka prehlbujú. Pri slabom stlačení pokožky sa objavujú kvapôčky tekutiny. Hniloba postupuje veľmi rýchlo, dužina podlieha kašovitému rozkladu, šupka sa scvrkáva a objavuje sa i typický kyslý a plesnivý zápach. Pri vhodnej vlhkosti sa na povrchu plodov tvoria drobné zelené „vankúšiky“ – sporulačné štádium huby Penicillium expansum.

Ochrana: Prevenciou je opatrné zaobchádzanie s plodmi, najmä počas zberu, aby sa predišlo zbytočným mechanickým poškodeniam. V&nbsp;období skladovania je dôležitá kontrola a pravidelné odstraňovanie infikovaných plodov spolu so znečistenými&nbsp; obalmi.

Fyziologická kamienkovitosť plodov&nbsp;

Choroba sa rozvíja iba počas vegetácie, v skladoch jej vývoj nepokračuje. Je spôsobená deficitom bóru v pôde. Plody na strome nebývajú rovnako napadnuté, spravidla viac trpia tie na slnečnej strane. Na poškodenie sú náchylné napríklad odrody ‘Coxova reneta’, ‘Ontario’, ‘Boskoopské’, ‘Jonathan’. Deficit bóru sa často vyskytuje na vápenatých pôdach nadmerne hnojených dusíkom a draslíkom.

Ako ju spoznáte: Poškodené plody sa vyznačujú deformovaným povrchom s lokalizovanou tvorbou korku v dužine. Podľa toho sa táto fyziologická porucha označuje aj ako vnútorné korkovatenie. Napadnuté časti pletiva zaostávajú, čo spôsobuje deformáciu plodov. Skorkovatené hnedé miesta sú spravidla lemované vrstvou zelených buniek. Pletivo pod škvrnou je suché, znekrotizované. Niekedy sú symptómy pozorovateľné len na priereze plodu.

Ochrana: Preventívna ochrana spočíva v správnom hnojení stromov hnojivami s obsahom bóru. Treba ich aplikovať zavčasu na jar, s následným zapracovaním do pôdy. Na alkalických pôdach pre antagonizmus (protipôsobenia) vápnika a bóru odporúčame skôr aplikáciu postrekom na list.

Môže byť spôsobená viacerými hubami (Trichothecium roseum, Fusarium spp., Botrytis spp., Alternaria spp.), ktoré plody napádajú na strome alebo až v&nbsp;sklade. Väčšinou však ide o&nbsp;chorobu zlého skladovania, keď vysoká vlhkosť a&nbsp;teplota umožňujú jej rozvoj.

Ako ju spoznáte: Prejavuje sa tvorbou mycélia alebo hnilobných škvŕn na spodnej strane plodu, ktoré môžu byť spočiatku nenápadné. Všimnúť si ju dokonca môžete až pri konzumácii jablka v podobe horkej chuti alebo plesnivého zápachu dužiny. Hnilobu jadrovníka dobre vidieť na priereze plodu. Stmavnuté a&nbsp;hnijúce pletivo sa tvorí od stredu smerom k&nbsp;obvodu.

Ochrana: Prevenciou je optimalizácia podmienok uskladnenia, výber menej náchylných odrôd a&nbsp;prebierka plodov počas skladovania. Chemická ochrana proti chrastavosti aplikovaná koncom vegetácie obmedzí i výskyt skladových chorôb vrátane hniloby jadrovníka.

─ Pri určovaní zberovej zrelosti jabĺk sa riaďte odporúčaným časom zberu danej odrody, ale zvážte aj priebeh počasia v danom roku. Keďže dôležitú úlohu zohráva aj typická farba šupky plodu, mali by ste vedieť, aké odrody pestujete, a poznať aspoň ich základné pomologické znaky.

─ Pri správnej zrelosti sa musí stopka plodu ľahko oddeliť od plodonoša.

─ Nápomocnou môže byť aj farba semien. Treba však vedieť, že hoci sa čas sfarbenia semien zimných odrôd takmer zhoduje s oberačkovou zrelosťou, semená skorých odrôd jabĺk hnednú často až pri prezretí plodu.

─ Vo všeobecnosti sa odporúča skorší zber jabĺk na uskladnenie zo stromov na ľahkých pôdach, slabo rastúcich podpníkoch, zo stromov mladých alebo pri malej úrode. Neskorší zber je vhodný pri veľkej úrode a pri stromoch na silno rastúcich podpníkoch.

─ Na zber je najvhodnejší chladnejší deň a suché počasie.

─ Jablká oberajte vždy po jednom. Každý plod opatrne nadvihnite a jemne ním pootočte. Je dôležité zachovať stopku. Bez nej sa znižuje kvalita, lebo miesto poranenia je vstupnou bránou pre hniloby.

─ S obratým ovocím zaobchádzajte opatrne. Miesta otlačenia či obitia po páde ľahko podľahnú hnilobe. Plody, ktoré pri zbere spadli na zem, neuskladňujte.

─ Pozberané jablká vytrieďte, uskladnite len zdravé a nepoškodené.

─ Úroda vydrží najdlhšie a vy budete mať o kvalite plodov najlepší prehľad, ak ich do debničiek uložíte v jednej vrstve. Odrody v debničkách nemiešajte.

Pokazené jablká? Niektoré choroby vzniknú na strome, iné sa prejavia počas skladovania

Súvisiace články

Výber pre vás